História býva interpretovaná (alebo aj zamlčovaná) rôznym spôsobom. A tak sa dnes dozvedáme od poľovníkov, ako sa oni v minulosti výrazne zaslúžili o ochranu vlka na Slovensku a od mimovládnych ochranárov sa zasa dozvedáme ich zásluhy a úspechy za posledných 20 (22) rokov , odkedy sa datuje ich vznik, hlbšiu históriu však spomínajú neradi. História ochrany vlka na Slovensku však nemá 20 rokov a poľovníci nie sú tými, ktorí by vlka chránili. Oni vlka strieľajú a ich chápanie ochrany spočíva v logike: treba vlka čiastočne chrániť, aby aj budúce generácie poľovníkov mohli vlkov strieľať. Na druhej strane historické zásluhy staršie, ako 22 rokov si nemôže prisvojovať mimovládna organizácia, keďže vtedy ešte neexistovala. V roku 1989 vyšla dnes už dávno zabudnutá publikácia "Aby prežili rok 2000" a v nej na strane 86, ešte nenápadnejší článok "Najviac prenasledovaná šelma". Autorom je J. Voskár. Tou najviac prenasledovanou šelmou je vlk obyčajný (dnes mu nadávajú vlk dravý) Canis Lupus a tým J. Voskárom je RNDr. Jozef Voskár. Študoval na Prírodovedeckej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Bratislave (1955 – 1958). Od roku 1965 výskumný pracovník – zoológ v Krajskom ústave štátnej ochrany prírody v Prešove. Zaoberal sa hlavne ochranou fauny. V roku 1975 – 1990 študoval ekológiu vlka v oblasti Karpát, ďalej rozšírenie vydry a jej ochranu na východnom Slovensku, migračnú cestu vtáctva v povodí rieky Torysy, vplyv budovania rybničnej oblasti na avifaunu a i. Autor či spoluautor 34 vedeckých prác a spoluautor 4 knižných publikácií. V roku 1993 sa však z tejto oblasti stiahol a stal sa z neho gréckokatolícky kňaz. Až v tom okamihu, ako sa stiahol vznikli niektoré mimovládky. Práve Jozefa Voskára môžeme pokladať za zakladateľa moderného vlčieho ochranárstva. On sa stal jedným z prvých popularizátorov ochrany vlka na Slovensku a inšpiroval svojich nasledovníkov. A nielen popularizátorom, on sa aktívne výskumu vlka aj venoval, o čom svedčí množstvo jeho prác a publikácií v ktorých sa venoval hlavne svojej srdcovke - vlkom. To on citoval priekopníka ochrany vlkov vo svete Dr.Mecha ešte v časoch, keď mnohí z nás leštili školské lavice a o vlka sme sa začali zaujímať oveľa neskôr. Aj kvôli činnosti J. Voskára sa nakoniec podarilo uzákoniť čiastočnú ochranu vlka v roku 1975. V minulosti bol vlk na Slovensku prenasledovaný a ničený najrôznejšími spôsobmi, okrem iného aj trávený strychnínom, a to aj po roku 1945. Zároveň sa začala vyplácať odmena 2000 korún za ulovenie vlka. V roku 1973 ju znížili na 500 korún a vyplácali až po predložení lebky uloveného vlka. Paradoxne vďaka tomu je k dispozícii pomerne presný prehľad o množstve a štruktúre úlovkov vlka na Slovensku. J. Voskár sa zásadným spôsobom pričinil, že rokom 1975 sa začala zákonná ochrana vlka. Vyhláška MPaV SSR č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zveri stanovila čas lovu vlka od 16. septembra do 28. februára z čoho vyplynula doba ochrany od 1. marca do 15. septembra. Nemenej dôležitý bol zákaz loviť vlka do želiez a používať otrávené návnady. Po uzákonení čiastočnej ochrany vlka začal stav vlkov na Slovensku stúpať, čo sa neskôr po roku 1980 prejavilo aj nárastom počtu úlovkov. Podľa mňa bol toto prvý a zásadný ochranársky počin, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil rast populácie vlka na Slovensku a jeho šírenie do ďalších neobsadených pohorí. Na to by sa nemalo zabúdať. Od tej doby sa podarilo v ochrane vlka vydobyť niektoré ďalšie pozície, ako je napríklad skrátenie doby lovu vlka na 2 a pol mesiaca, či uznanie spoločenskej hodnoty vlka. Ďalej rozšírenie celoročnej ochrany vlka na prihraničné územia s Poľskom či územia NATURY 2000, kde je predmetom ochrany vlk. Tieto novodobé úspechy už patria novodobým ochranárom. Na staré a zásadné počiny sa dnes akosi zabúda, tak som považoval za svoju povinnosť pripomenúť aj dávnejšiu históriu. Nebyť tejto histórie by sme dnes možno boli s ochranou vlka tam, kde naši susedia v Českej republike, kde sa pomaly a neisto vlk vracia späť. Poľovníci určite začnú namietať, že som zabudol na meno Pavel Hell. Mne nepatrí hodnotiť jeho prínos, za všetko hovorí jeho výrok: "Okrem zavedenia čiastočnej ochrany vlka od roku 1975 od 1.1.1973 sa znížila aj odmena za ulovenie na 500 Kčs, čím sa významne znížila stimulácia na jeho prenasledovanie. Aj to prispelo k enormnému nárastu jeho početnosti v poslednej štvrtine 20. storočia." Niekto to nazýva enormný nárast a niekto iný to nazýva návrat vlka na pozície, ktoré mu z ekologického hľadiska vždy patrili.
V Prešove, 8.12.2015