Ľud pospolitý na Slovensku je už raz taký. Dlho si nechá šliapať po chrbte, trpezlivo znáša príkoria, ale jedného dňa si povie dosť a poriadne sa naserie, ako sa zvykne vravieť v ľudovom žargóne. Tak sa stalo 17.novembra 1989. Práve dnes si pripomíname 28.-me výročie nežnej revolúcie. A dodnes sa špekuluje, ako sa vlastne tá revolúcia začala. Bola to náhoda? Bolo to vopred pripravené? Bolo to koordinované, alebo to bola spontánna reakcia. O tom sa vedú dodnes polemiky.
Nie však o tom bude reč. Možno to niektorí nepostrehli, ale opäť tu vidíme, že sa čosi začína diať, čosi tu buble, čosi sa roky neriešilo a čosi dozrieva a zdá sa, že už dozrelo. Dlhodobo potlačovaná nespokojnosť ľudí vyrazila na povrch, ako sopka. Cítim to v kostiach, začína sa ďalšia revolúcia, nazvime to ekologická revolúcia, hoci jej príčiny sú aj neekologické. Aj v novembri 1989 boli na začiatku ochranári a nakoniec bola z toho celkom iná, ako ekologická revolúcia, ktorá nám priniesla zdanie demokracie. Pri moci sa však zabetónovali staré štruktúry, včera to rozoberali Ján Budaj s politológom Michalom Horským na TA3. A tieto staré štruktúry sprivatizovali aj veľké majetky a získali do svojich rúk politickú moc. A táto moc sa zneužila. Zneužila sa okrem iného aj na devastáciu našich národných parkov a prírody. To sa už zakrývať nedá a vidí to každý, kto občas chodí do lesa. Najvypuklejšie ničenie národných parkov vidno v Nízkych Tatrách. Nečudo, že široké vrstvy ľudí s tým začali byť nespokojné, často sa o tom diskutovalo, nespokojnosť narastala, ale žiadna konkrétna akcia z týchto diskusií nevzišla. Teraz nehovorím o Tichej a Kôprovej doline, pretože tam v roku 2007 vznikol jeden spontánny protest, Územie chránené občanmi, do ktorého sa zapojilo množstvo ľudí. Tam sa ukázala spolupatričnosť, jednota, solidarita a akcia. Spoločne sme zatlačili na vládu a úspech sa dostavil, dnes je v Tichej a Kôprovej doline priestor pre skutočnú ochranu prírody. Odvedy už ale pretieklo veľa vody dole dolinami a ničenie horských lesov pokračovalo inde a v ďaleko väčšom rozsahu. Vidno to všade, kam sa človek pozrie, kam sa pohne. Nečudo, že dnes už situácia dozrela do stavu, kedy sa ľud pospolitý skutočne nasrdil. O čom to hovorím? O občianskej iniciatíve https://www.mysmeles.sk
Naozaj profesionálne urobená kampaň, ktorá chytila za srdce každého, komu zostal cit pre prírodu a spravodlivosť. Úplne od začiatku tejto kampane som pochopil, že je to konečne tu! To, na čo sme všetci veľmi dlho čakali a kde môžeme spolu, jednotne a hromadne vyjadriť svoju nespokojnosť so súčasným stavom nielen, čo sa týka ochrany prírody, ktorý sa tu akumuloval ako sedimenty v riekach dlhé roky. Prakticky od roku 1989. Rýchlosť pribúdania podpisov pri tejto iniciatíve ohromila však aj mňa samotného. Vo svojom doterajšom maxime, to bolo až +1700 podpisov za jednu hodinu! Pri takomto tempe niet ani najmenších pochýb, že 100 000 podpisov dosiahneme už čoskoro. A zrejme to nebude konečné číslo.
O tejto občianskej iniciatíve sa bude hovoriť, ako o historickej udalosti. Možno sa to dnes tak nezdá, možno preháňam, ale cítim v kostiach, že to tak bude. Podľa mňa sa dnes tvorí nielen história ochrany prírody, ale aj história boja za slobodu a demokraciu. Keď sa raz budú sumarizovať historické fakty, nemali by sme zabudnúť na to, čo tomu predchádzalo. Ako pri všetkom, čo človek robí, aj tu sa urobilo niekoľko chýb, ale kto nič nerobí, ten nič nepokazí a chyby sú dobré aj na to, aby sme sa z nich poučili. Na čele nespokojnosti občanov sú vždy aktivisti. Už v roku 2014 sa čosi začalo diať. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví potvrdil zistenia Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, že na Slovensku dochádza k spaľovaniu kvalitného dreva. Alfa a omega toho všetkého boli dotácie na spaľovanie biomasy. V kampani BIOMASAKER, ktorú podporilo podpisom vyše 38 000 ľudí sa požadovalo zrušiť dotácie na spaľovanie kvalitného dreva, okrem dreva z energetických porastov a z odpadu z drevospracujúceho priemyslu. Dotácie však platia dodnes a aj preto narastá ťažba dreva v našich lesoch a ďalej sa ničia horské lesy na Slovensku. Nespokojnosť ľudí teda rástla a rastie ďalej, lebo v tých lesoch je už naozaj vidieť, že sa deje niečo veľmi zlé. LZ VLK začalo v apríli 2016 kampaň NIČ. V tejto kampani sa požaduje, aby aspoň 5% územia Slovenska zostalo bez zásahu. Vznikla petícia, ktorá skončila odovzdaním podpisov. Petícia NIČ bola odovzdaná17.10.2017 a vyzbieralo sa 50 446 podpisov. Podľa môjho názoru tých podpisov mohlo byť aj viac, keby v petícii nebola požiadavka za rušenie národných parkov, ak do roku 2020 nedosiahnu minimálne 50% bezzásahhovosti. To je jedna z tých chybičiek krásy, o ktorých som hovoril vyššie. Odovzdaniu petície NIČ predchádzala 8.septembra 2017 výzva Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S), ktorú môžeme považovať za koordinovanú akciu, pretože ju okrem signatárov podporilo aj množstvo osobností, vedcov, odborníkov a mimovládnych organizácii. V jednote je sila, bolo však potrebné preukázať, že túto výzvu vláde SR: Zastavme ničenie horských lesov! podporuje aj masa občanov. Vo výzve sa už celkom správne neobjavila požiadavka na rušenie národných parkov. Stále sa teda čakalo na nejaký impulz, ktorý zapojí do boja za zastavenie ničenia horských lesov aj občanov. 9.novembra 2017 vzniká po ťažbe lesníkov v Čergovskom pohorí výzva Zachráňme Čergov. Autori však sekli trošku vedľa. Pri snahe o medializáciu sa dopustili chyby, ktorú lesníci ihneď využili na diskreditáciu tejto výzvy a nakoniec sa ukazuje, že zrejme mali pravdu. Ťažba dreva, ktorá bola medializovaná je veľmi pravdepodobne v poriadku. Žiaden drastický holorub, ani ťažba mimo zákon a zrejme pri nej nedošlo ani k rozporu s požiadavkami NATURA 2000. Keďže MP SR a lesníci ihneď zareagovali a veci vysvetlili, petícia nemá doteraz významnejšiu podporu. Čakalo sa na čosi iné a oveľa razantnejšie, čakalo sa na skutočný impulz, ktorý pohne masy k akcii. Ten impulz prišiel 14.novembra 2017 a tým impulzom je občianska iniciatíva MY SME LES. Za 3 dni sa podarilo vyzbierať viac ako 40 000 podpisov, čo je takmer neuveriteľný výsledok. V tomto momente, keď píšem tieto riadky sa k iniciatíve pripojilo už 40 tisíc ľudí. Rýchlosť pribúdania podpisov je taká veľká, že je možné čoskoro predpokladať prekročenie hranice 100 tisíc. A kto vie, kde sa to zastaví. Teraz je ten správny čas! Teraz začala zelená revolúcia, ktorá vlastne ani nie je zelenou, týka sa všetkých občanov, lebo sa týka slobody a demokracie. Dosť bolo korupcie, rozkrádania a ničenia prírody. Boj za slobodu a demokraciu sa neskončil, on pokračuje. Tu a teraz sa píšu dejiny, nezmeškajte to a pripojte sa aj VY! https://www.mysmeles.sk
17.november 2017, Emil Grobauer
7.decembra 2017 pridávam reakciu Ministerstva životného prostredia.