Na Deň Zeme sa vlk stal na Slovensku chráneným živočíchom. Je to bez najmenších pochýb historický úspech všetkých občanov Slovenska, ktorí sa aktívne zapojili do úsilia, aby bol tento cieľ dosiahnutý. Dlhoročné úsilie tak bolo zavŕšené. Stane sa tak zverejnením Vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny v zbierke zákonov. Vyhláška nadobudne účinnosť 1.júna 2021. Je načase bilancovať a zapísať kľúčové historické momenty, dokiaľ ich máme ešte v čerstvej pamäti, aby sa zachovali pre budúce generácie. Dôležitý je však objektívny pohľad na celú históriu ochrany vlka na Slovensku, dôležitý je nadhľad a dôležité je vidieť aj tie detaily, ktoré niektorí vidieť nechcú a upravujú si históriu podľa vlastnej optiky. História ochrany vlka je dlhá a má určite viac ako 30 rokov, písal som o tom v článku Začiatky ochrany vlka na Slovensku . Nik však nemôže tvrdiť, že jeho pohľad je ten najobjektívnejší a z najväčšieho nadhľadu, preto aj tento môj pohľad, hoci je snahou o maximálnu objektivitu bude vždy subjektívne skreslený. Je to teda môj pohľad na historické udalosti a pokiaľ má niekto pocit, že sa v tomto pohľade vyskytli chyby, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou, rád budem o tom diskutovať a opravím ich. Stačí sa ozvať.
Staršiu históriu preskočím, odkaz na ňu je vo vyššie linkovanom článku. Novšia história je určite zviazaná s aktivitami Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktoré sa o ochranu vlka snaží v podstate od svojho založenia. Chronológiu svojho zápasu svojou vlastnou optikou popísalo na svojej webovej stránke Vlk a jeho ochrana 1993-2021. V uvedenej chronológii je správne uvedené, že sa v roku 1994 podarilo presadiť celoročnú ochranu vlka prostredníctvom zákona o ochrane prírody, ale poľovníci vzhľadom na konflikt zákonov a vyhlášok ochranu vlka nerešpektovali. Tento stav trval do roku 1999, kedy bola celoročná ochrana zrušená. Existovala teda len na papieri, nie reálne. Treba však do análov doplniť, kto presadil zmenu zákona o ochrane prírody. Čia to bola iniciatíva? Zrejme išlo o iniciatívu štátnych orgánov. Kto má viac detailov, nech sa ozve, rád ich do článku doplním.
Priaznivci vlkov vrátane mňa dlhé roky podporovali aktivity LZ VLK smerujúce k ochrane vlka s vierou, že smerujeme k spoločnému cieľu. Ten spoločný cieľ mala byť celoročná a úplná ochrana vlka na celom území Slovenska. Aspoň sme to takto viacerí vnímali a pretože sme tomu bezvýhradne verili, nik to nespochybňoval. Nepochybne správnym postupom bola aj snaha o zmenu verejnej mienky. Z môjho pohľadu sa však hlavný cieľ začal akosi rozplývať, ďalšie aktivity boli totiž smerované k takzvanému "uťahovaniu šrúbov", čiže k čiastkovým zmenám, ktoré mali vylepšovať postupnými krokmi stav ochrany vlka na Slovensku, čo malo napokon údajne vyústiť k celoročnej a úplnej ochrane vlka na celom území Slovenska. Tejto taktike som však postupom a plynutím času čoraz menej veril a to z viacerých dôvodov: 1. Trvalo to už veľmi dlho a ak to porovnáme s Poľskom, kde ochranári dosiahli celoročnú ochranu vlkov už v roku 1998 právom sa viacerí mohli cítiť frustrovaní a mohli pochybovať, či zvolená taktika povedie k cieľu a či je teda správna. 2. LZ VLK vytrvalo odmietalo zorganizovať petíciu za celoročnú ochranu vlkov s tým, že majú vlastnú víziu zjavne založenú na menej radikálnych metódach, ktoré však zjavne smerovali inam, nie k celoročnej ochrane vlka. 3. Pochybnosti narástli, keď sa náčelník LZ VLK zapojil do tvorby Programu starostlivosti o vlka dravého, ktorý nebol tvorený transparentným spôsobom, teda bol tvorený bez širokej účasti verejnosti, a ktorý napokon počítal s regulovaným lovom vlkov na základe kvót. LZ VLK malo aj zástupcu v samotnej komisii, ktorá kvóty lovu určovala. V spomenutom programe si poľovnícka loby presadila svoj záujem vlka ďalej loviť. 4. Regulovaný lov vlkov na základe kvót, spôsob tvorby Programu starostlivosti o vlka, prevaha poľovníkov v kvótovacej komisii znamenala stopku pre akýkoľvek zásadnejší pokrok alebo zlom na ceste za celoročnou ochranou vlka na Slovensku.
Moja frustrácia a nespokojnosť s krokmi pri ochrane vlka viedla najskôr ku verejnej kritike LZ VLK, za čo som zožal kontra-kritiku, vraj sa veci majú riešiť za plentou a nie na verejnosti. Ale ako inak dosiahnuť pozitívnu zmenu, keď rokovania za plentou skončili neúspešne? Prvý kritický článok som napísal v roku 2016 s názvom Výsledok kompromisov, pokračoval článkom Začiatky ochrany vlka na Slovensku spomenutom na začiatku, ďalej článkami Plány, programy a vlci potom článkom V ochrane vlka značne zaostávame a ďalšími. Verejná kritika sa však nestretla s porozumením či nejakou sebareflexiou zo strany LZ VLK, čo nakoniec viedlo k ukončeniu členstva v LZ VLK z mojej strany listom z 26.októbra 2018. Dôvody ukončenia členstva som oznámil v liste. Stručne by som ich zhrnul jednou vetou: "Nesúhlasím s tým, aby sa v otázke života a smrti vlkov robili kompromisy."
Reálny stav bol v roku 2016 taký, že lov vlkov na základe kvót sa stal normou, ktorá bola zabetónovaná zákonmi, vyhláškami aj samotným Programom starostlivosti o vlka. Takmer beznádejná situácia. Zmieriť sa s takýmto stavom, ako s konečnou stanicou nášho snaženia bolo pre mňa neprijateľné. Snahy o zmenu prostredníctvom sťažností na Európsku komisiu boli bezzubé, sám som si to vyskúšal a dostal odpoveď listom. Prvýkrát ešte v roku 2012 Brusel vlk.doc (30208) a druhýkrát v roku 2016. Brusel vlk II.doc (33792) Európska komisia podnety "vyriešila" tak, že si umyla ruky ako Pilát Pontský a skonštatovala, že starostlivosť o vlka dravého na Slovensku umožňuje zachovanie jeho priaznivého stavu. Pod "starostlivosťou" treba rozumieť regulovaný lov vlkov na základe kvót.
Cesta k celoročnej ochrane vlka na Slovensku nikdy neviedla cez Európsku komisiu. Na tú bolo možné sa dovolávať len dovtedy, kým sa nachádzali rozpory medzi stavom ochrany vlka na Slovensku a európskymi právnymi predpismi. A keďže Slovensko si na lov vlka pri vstupe do EÚ vyrokovalo výnimku, nemohli sme celoročnú ochranu vlka pretlačiť cez Európsku komisiu, nebolo to právne možné. Aktivity smerom k EK teda nesmerovali k celoročnej ochrane vlka. Celoročnú ochranu vlka sme si mohli zabezpečiť jediným spôsobom. Prostredníctvom politikov, teda volených zástupcov občanov a prostredníctvov verejnej výzvy, alebo petície s masívnou podporou občanov. Toto som si uvedomoval už od mojich prvých kritických článkov na adresu tých, čo riešili všetko možné, len nie celoročnú ochranu vlka. Bolo mi jasné, že takúto Výzvu LZ VLK nebude samo iniciovať, pretože petíciu za celoročnú ochranu vlkov, ktorú som im niekoľkokrát navrhol zorganizovať neustále odmietali s odôvodnením, že majú vlastnú víziu a pôjdu vlastnou cestou. Zabudli však ľuďom vysvetliť, že táto cesta nevedie k cieľu, teda k celoročnej ochrane vlka, ale povedie do slepej uličky.
V roku 2017 som skúsil, ako zareagujú naše štátne orgány na požiadavku celoročnej ochrany vlka a napísal som listy na ministerstvo pôdohospodárstva vedené v tom čase ministrerkou Matečnou a na MŽP vedené v tom čase Lászlóom Sólymosom. Reakcie boli alibisticko-odmietavé, čo som očakával. Zistil som však spôsob ich myslenia, spôsob argumentácie a metódy alibistických výhovoriek, prečo to nie je možné. Súčasne som si potvrdil, že jeden človek neznamená pre nich vôbec nič, aj keď kvitujem, že aspoň odpovedali. Bolo preto potrebné zorganizovať Výzvu za celoročnú ochranu vlka so širokou podporou mimovládok a občanov, ktorí by sa pod Výzvu podpísali. Bolo mi jasné, na koho sa môžem s týmto nápadom obrátiť a na koho sa obracať nemôžem, lebo by to znovu odmietli. Dlho som sa nerozhodoval, pretože prvý, kto ma napadol bol Karol Kaliský z iniciatívy My Sme Les. Treba povedať, že v tom čase nebola veľká ochota púšťať sa do niečoho takého, mnohí riešili v tom čase iné kampane. Karol však nezaváhal ani na sekundu a v ňom som našiel toho správneho a prvého spojenca. Bolo treba navrhnúť text výzvy, prvý koncept som poslal Karolovi, ale v rámci demokratických princípov sme sa rozhodli tento text nechať na pripomienkovanie všetkým, ktorí sa k Výzve pripoja. Karol hneď oslovil Andreu Settey Hajdúchovú z WWF Slovensko a obaja rozbehli oslovovanie ostatných mimovládok ochotných sa pripojiť a bolo ich veru dosť. Malá kopa väčšiu pýta a tak sa nakoniec k Výzve pripojilo aj LZ VLK a v rámci tvorby textu dosť aktívne navrhovalo zmeny, ale nie vo všetkých prípadoch také, ako sme si predstavovali pri zrode myšlienky. Žiadali napríklad vypustenie textu o prepracovaní Programu starostlivosti o vlka a o zrušení kvótovacej komisie. Táto konkrétna zmena nakoniec neprešla a text vo výzve zostal v pôvodnom znení. Výzva bola adresovaná ministerke Matečnej a ministrovi Sólymosovi 1.októbra 2019 a súčasne sa začal zber podpisov elektronicky. S podporou väčšiny mimovládok začala intenzívna kampaň. 11.decembra 2019 presiahol počet podpisov pod Výzvu 100 000, čo bola v tom čase neslýchaná rýchlosť aj počet podpisov pod envirovýzvu. Pri viac ako 100 000 podpisoch by Výzvu musel prerokovať parlament. Nikdy sa to však nestalo, pretože pri sumarizácii počtu podpisov v roku 2020 sa zistilo, že sa polovica podpisov stratila. Na portáli, kde sa podpisy zbierali sa nikdy nič podobné nestalo, preto vznikli dohady, či išlo naozaj len o technickú chybu, alebo išlo o cielenú sabotáž. Vyšetrovanie by zrejme k ničomu neviedlo a ochranári by si pokazili meno, tak sa to nechalo rozplynúť do stratena a pravdu sa už asi nikdy nedozvieme. Oficiálna verzia je, že to bola technická chyba ... Zostalo tak len 52 774 podpisov, aj to bolo dosť, ale parlament sa tým už nemusel zaoberať.
Napriek Výzve 29 mimovládok z roku 2019 a rýchlo rastúcemu počtu podpisov zodpovedné orgány Výzvu ignorovali a v sezóne 2019/2020 kvótovacia komisia napriek nesúhlasnému stanovisku jej dvoch členov LZ VLK a MŽP schválila kvótu na odstrel 35 vlkov. Poľovníci mali v komisii jasnú prevahu a na jej čele stál opäť poľovník, takže oponenti boli bez šance niečo ovplyvniť a v pozícii štatistov. A tak to bolo od začiatku fungovanie tejto komisie, hoci na úplnom začiatku proti stanoveniu kvóty na lov vlka neprotestoval nikto a všetci s kvótou súhlasili. Zmenilo sa to až po kritike v ďalších rokoch.
Vtedy som pochopil, že okrem Výzvy je potrebná aj zmena politickej situácie. No a našťastie, tá zmena politickej situácie vznikla po voľbách v roku 2020. Na čelo Ministerstva životného prostredia sa postavil Ján Budaj a na čelo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský. Obaja v predvolebných vyjadreniach podporovali celoročnú ochranu vlka a tak svitla dosť veľká nádej. Lenže, ako to vždy býva, vždy je niekde pes zakopaný. Dnes už vieme, že minister Mičovský svoje slová nemyslel úprimne a že v skutočnosti podporuje poľovnícku loby. Zmeny na ministerstve pôdohospodárstva boli urobené minimálne, a tie ktoré urobené boli sa nakoniec ukázali ako zmeny v prospech lovu vlkov. Na čelo kvótovacej komisie bol menovaný poľovník, ktorý sám vlka už ulovil Ing.Michal Tomčík. A tak sa cap stal záhradníkom.
Blížil sa november 2020 a tak sa signatári Výzvy dohodli, že Výzvu opakovane predložia dotknutým ministrom novej vlády, teda Budajovi a Mičovskému. Pribudli ešte dve ďalšie mimovládky a počet podpisov sa ustálil na 52744 a Výzva 31 mimovládok s podporou verejnosti bola 8.septembra 2020 opäť adresovaná na obe ministerstvá. Keďže sa ale legislatíva nezmenila a na pôdohospodárstve sa pomery taktiež veľmi nezmenili, kvótovacia komisia na čele s Tomčíkom demonštratívne schálila kvótu lovu vlkov 50, čo bolo o 15 viac, ako pred rokom. Protesty MŽP, ŠOP ani LZ VLK neboli nič platné, lebo moc v rukách mali iní. To sa už ale od volieb na MŽP intenzívne pracovalo na novele Vyhlášky, ktoru sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Budaj chcel naplniť predvolebné sľuby a intenzívne mu v tom pomáhal štátny tajomník Michal Kiča. Kvóta 50 bola len poslednou kvapkou a pohár pretiekol. V návrhu Vyhlášky bolo zakomponované jednoduché riešenie, ktoré zoskupenie mimovládok s podporou verejnosti žiadalo už v roku 2019 a opakovane v roku 2020 - teda zaradenie vlka medzi chránené živočíchy. Vyhláška bola daná do medzirezortného pripomienkového konania 9.novembra 2020. Pripomienkové konanie, v ktorom bolo zo strany dotknutých subjektov a verejnosti odovzdaných veľa pripomienok bolo ukončené 30.11.2020 a tým sa začalo tzv. rozporové konanie, kde sa mali návrhy zmien vo Vyhláške posúdiť a rozpory buď odstrániť alebo prerokovať. MŽP nemalo povinnosť zakomponovať všetky návrhy zmien, zákon ukladá len prerokovanie hromadných pripomienok. Rozporové konanie po niekoľkých mesiacoch rokovaní skončilo a upravený návrh Vyhlášky, v ktorom sa na zaradení vlka medzi chránené živočíchy nič nezmenilo bol predložený 22.2.2021 Stálej pracovnej komisii pri Legislatívnej rade vlády pre technické právne predpisy na posúdenie formálnej právnej správnosti. Legislatívny súlad vyhlášky pred jej podpísaním komisia dôsledne preskúmala na zasadnutiach 29.marca 2021 a 19. apríla 2021. Komisia nekonštatovala porušenie legislatívnych pravidiel a výsledné znenie vyhlášky vylučuje akýkoľvek nesúlad s rámcom vymedzeným zákonom o ochrane prírody a krajiny. O 3 dni, na Deň Zeme, 22.apríla 2021 minister životného prostredia Ján Budaj slávnostne podpísal Vyhlášku za účasti premiéra Eduarda Hegera, ktorý svojim prejavom túto Vyhlášku podporil. Vyhláška má nadobudnúť účinnosť od 1.júna 2021, ale ministerstvo pôdohospodárstva na čele s Jánom Mičovským stále nie je spokojné a žiada Budaja o posunutie platnosti Vyhlášky, to však na veci už nič nemôže zmeniť. Tak, ako sme roky protestovali my proti lovu vlka, tak teraz môže protestovať poľovnícka verejnosť proti celoročnej ochrane vlka. To je demokracia.
Doplnené 6.mája 2021: Vyhláška 170/2021 Z.z. , ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny bola zverejnená v zbierke zákonov 6.mája 2021. Zoznam chránených živočíchov nájdeme v prílohe č.5. Koniec doplnku.
Spomeniem ešte zaujímavosť, že LZ VLK podalo 1.decembra 2020 hromadnú pripomienku s 21 tisíc podpismi občanov, v ktorej píšu citujem: "VLK súhlasí s navrhovaným zaradením vlka dravého do Zoznamu chránenýc živočíchov." Táto hromadná pripomienka sa teda nesnažila nič vo Vyhláške zmeniť, pretože sa iba stotožnila s tým, čo už vo Vyhláške bolo. Táto hromadná pripomienka bola teda len PR vykopávaním otvorených dverí, alebo skôr snahou napraviť si už po funuse svoj imidž, lebo táto požiadavka bola predmetom výzvy 29 mimovládok z roku 2019, ako aj predmetom tej istej Výzvy 31 mimovládok s podporou podpisov verejnosti z 8.septembra 2020 a bola do návrhu Vyhlášky zapracovaná už dávno predtým, ako LZ VLK podalo svoju hromadnú pripomienku. Táto individuálna iniciatíva LZ VLK sa teda nedá nazvať inak, ako som ju nazval. Tiež reči o tom, na FB stránke LZ VLK, že sa vlk bude loviť aj v sezóne 2021/2022, ktoré sa objavili ešte pred podpisom Vyhlášky nesvedčia o nejakej pevnej viere autorov týchto rečí, že sa raz vlk stane chráneným živočíchom. Ale on sa chráneným živočíchom stal. Presne na Deň Zeme 22.apríla 2021, ktorý tohto roku môžeme nazvať Deň vlkov.
Na záver takýchto významných udalostí, ako je napríklad celoročná ochrana vlkov sú vždy ďakovačky. Neodpustím si to teda ani ja, ale trochu iným spôsobom, teda nie vo svojom mene, ale ďakujem v mene vlkov, ktorí sa poďakovať nevedia a ani len netušia, aká významná udalosť pre ich život nastala. Ďakujem v mene vlkov Karol Kaliský za podporu v čase, keď prevládala malovernosť a pesimizmus, ďakujem Aďa Settey Hajdúchová za vieru v úspech a pracovitosť. Rovnako ďakujem iniciatíve My Sme Les a WWF Slovensko, ako aj všetkým mimovládkam a jednotlivcom, ktorí sa k Výzve pripojili. Ďakujem všetkým občanom, ktorí pdpísali našu Výzvu a ktorých bolo, ako ja osobne pevne verím vyše 100 tisíc, ďakujem europoslancom, ktorí aktívne pomáhali, špeciálne Mišo Wiezik a Martin Hojsík, ďakujem pán minister Ján Budaj, slovo robí chlapa a Vy ste sa ako chlap zachovali, bez Vás by niečo také možné nebolo, ďakujem mladosti a odhodlaniu pán štátny tajomník Michal Kiča, veľmi ste veci pomohli. A ďakujem aj Jurajovi Lukáčovi a LZ VLK, ktorí sa roky snažili, aj keď som nakoniec pre dobro a v mene vlkov so spôsobom, akým sa snažili presadiť ochranu vlka nesúhlasil. Spoločne sa dielo podarilo a to je to najdôležitejšie! Užívajme slobody, ako si ju užívajú vlci v divočine, ale naša práca sa vôbec nekončí, pred nami stoja aj v ochrane vlkov, v ochrane prírody, ochrane lesov, ochrane klímy, ochrane divočiny a biodiverzity ďalšie výzvy.
Prešov 26.apríl 2021, Emil Grobauer
