Vulkanické Pohorie Slanské vrchy sa nachádza vo východnej časti Slovenskej republiky. Začína východne od Prešova a tiahne sa smerom na juh až k hraniciam Maďarska. Systematickému dlhodobému monitoringu vlčej populácie v Slanských vrchoch sa podľa mojich vedomostí nevenuje zatiaľ nikto. Doposiaľ som sa tomu nevenoval ani ja, môj záujem je orientovaný na iné pohoria na východe Slovenska. Prečo teda nadpis tejto poznámky znie Vlci v Slanských vrchoch? Dôvody sú dva. Nedávno mi amatérsky ochranár spod Slanských vrchov poslal fotografie z fotopasce zo severnej časti Slanských vrchov, kde je vidno tri vlčie mláďatá, čo je dôkaz o tom, že v tejto časti Slanských vrchov sa vlci rozmnožujú. Zábery sú ešte z leta 2019. Prítomnosť vlkov v severnej časti Slanských vrchov je známa už dávno. Svedčia o tom nielen pobytové znaky vlkov (stopy, trus), ale aj strhnutá zver či úlovky vlkov poľovníkmi. Aj odborná literatúra uvádza výskyt vlkov v tejto oblasti. V roku 2000 sa podľa mapky areálu výskytu vlka z Národného lesníckeho centra vlci vyskytovali len na severe Slanských vrchov, nie však v južnej časti. V období 2010-2013 sa areál výskytu vlka v Slanských vrchoch posúva ďalej na juh, ako vidíme z mapky v úvode poznámky (Zdroj: Národné lesnícke centrum, 2014), nedosahuje však celkom k hraniciam Maďarska. Najjužnejšia časť Slanských vrchov (Milič) bola v období 2010-2013 stále bez vlčieho osídlenia, čo platilo podľa informácií od maďarských poľovníkov či ochranárov aj pre Zemplínske vrchy južne od Slanských vrchov na maďarskej strane.
Slanské vrchy vďaka ich severo-južnému smeru sú dávno známou migračnou trasou vlkov zo Slovenska do Maďarska. Vlci dostali na Slovensku v roku 2016 celoročnú ochranu v Panónskom biogeografickom regióne. Ide o južnú časť Slovenska a hoci Milič (krajný juh Slanských vrchov) nespadá do tohto bioregiónu, vlk dostal celoročnú ochranu aj tam, teda v tesnej blízkosti hraníc s Maďarskom. Dôvodom bola ochrana migračného koridoru vlkov smerom zo Slanských vrchov do Zemplínskych vrchov v Maďarsku. Táto celoročná ochrana umožnila rozšírenie areálu vlkov až k maďarským hraniciam a v roku 2016 po mnohých rokoch poľovníci videli vlkov aj v maďarských Zemplínskych vrchoch, čo bola vtedy veľká senzácia. Zdá sa, že po roku 2016 sa v maďarských Zemplínskych vrchoch vlci aj usadili, nejde teda iba o sporadický výskyt. Rozmnožovanie vlkov v Zemplínskych vrchoch zatiaľ nebolo priamo dokázané, ale je pravdepodobné, že sa tak už deje. Vlci sú v Maďarsku prísne chránení. Odhady vlčej populácie v celom Maďarsku sú veľmi nepresné a hýbu sa od 20 do 60 jedincov. Najviac vlkov je v národnom parku Aggtelek južne od Slovenského krasu.
Zaujímavé je, čo sa v maďarských Zemplínskych vrchoch po príchode vlkov v roku 2016 udialo. Do roku 2016 mali lesníci veľké problémy s prežívaním sadeníc stromov či prirodzeného zmladenia. Nivočila ich premnožená muflónia zver. Po príchode vlkov už za niekoľko rokov poľovníci pozorovali významný pokles populácie muflónov a významné zlepšenie prežívania sadeníc pozorovali lesníci. Z potravnej ekológie vlka vieme, že vlk sa vždy špecializuje najviac na ten druh kopytníkov, ktorý je momentálne najľahšie dostupný. Preto prevláda v potrave vlka niekde jeleň, niekde diviak a niekde dokonca srnec (Nemecko). V Zemplínskych vrchoch zjavne prevládol v ich potrave muflón. Zákonite si diviačiu zver všímali menej.
Teraz sa konečne dostávam k druhému dôvodu, prečo píšem túto poznámku. Tým dôvodom je poľovnícka demagógia a zavádzanie. Nedávno totiž Slovenská poľovnícka komora (SPK) v reakcii na europoslanca Hojsíka v súvislosti s africkým morom diviakov (AMO) na svojej stránke píše, citujem: “Na ukážku poslúži mapa výskytov zo stránky ŠVPS SR a maďarských kolegov z NÉBIH. Vlk sa vyskytuje na oboch stranách pohorí. Ako vidieť na priložených mapách s „riešením“ alebo spomalením AMO nepomohol. K čomu teda prispela populácia vlka v oblasti s AMO?”
Nuž ako mohol vlk pomôcť s “riešením”, keď podľa informácií vyššie sa vlk na tomto území do roku 2015 vôbec nevyskytoval? Až v roku 2016 maďarskí poľovníci po mnohých rokoch zaznamenali prvý výskyt vlkov v Zemplínskych vrchoch v Maďarsku. Podobne na našej strane hranice v Miliči. Do roku 2015 tu teda vlk pôsobiť nemohol. O pôsobení vlkov na populáciu kopytníkov je v spomenutej oblasti možné hovoriť až po roku 2016 dodnes, čo je ešte veľmi krátky čas nato, aby výraznejšie ovplyvnili populáciu diviakov, zvlášť preto, lebo sa momentálne venujú viac muflónom, ako diviakom. Vlkom nemožno prikázať tak, ako poľovníkom: teraz prioritne likviduj diviačiu zver! Vlk môže úspešne pôsobiť na populáciu kopytníkov jedine na územiach, kde sa dlhodobo vyskytujú kompletné vlčie svorky v priaznivom stave, čo určite nie je tento prípad.
V Prešove, 8.8.2020, Emil Grobauer
Zdroj: Az együttélés lehetséges – kérdések és válaszok a farkasokról, WWF Maďarsko. https://wwf.hu/letoltes/egyeb-wwf-kiadvanyok/ISSUU144/
