Je smutné konštatovať, že vlk sa stal na Slovensku predmetom politického zápasu. O tom, či sa budú vlci na Slovensku opäť strieľať, alebo sa zachová ich status chráneného živočícha rozhodujú politici. Predošlá politická garnitúra zaradila vlka medzi chránené živočíchy a legálny lov vlkov možný nie je. Súčasná politická garnitúra sa snaží vrátiť späť predošlý stav, keď sa vlk lovil na základe kvót. Vlčia agenda sa tak stáva predmetom politického zápasu, v ktorom politické strany získavajú body v tých skupinách obyvateľstva, ktoré tvoria ich voličské jadrá. Za lov vlkov sú samozrejme poľovníci, ktorí ťažko nesú, že trofej vlka sa stala oficiálne nedostupnou, čiastočne aj chovatelia hospodárskych zvierat, pretože vlk im spôsobuje škody. Strašiť útokmi vlka na človeka sa nedá, pretože vlk nepredstavuje pre zdravie a život človeka žiadne nebezpečenstvo. Pri medveďovi takéto strašenie možné je. Celoročnou ochranou vlka stratili niektorí ochranári dôležitú agendu. Ak je cieľ, teda celoročná ochrana vlka dosiahnutý, niet už za čo bojovať a teda nie je možné sa ani touto témou zviditeľňovať a získavať podporu na svoju činnosť. Vlčia agenda opäť ožila, vstala z mŕtvych a hneď ožili aj niektoré mimovládky zaoberajúce sa ochranou vlka. Častejšie vidíme ich vystúpenia v rôznych médiách. Rovnako ožili aj politici, ktorí síce prehrali voľby, ale teraz dostali do ruky zelenú tému, ktorá im pomáha získavať politické body. Nič z toho by sa nestalo, keby voľby vyhrali, to je teda hlavný dôvod, prečo sa vrátili snahy vlka znovu legálne zabíjať - prehra dnešnej opozície vo voľbách.
Nechajme teraz bokom rôzne politické a skupinové záujmy a vráťme sa k podstate veci, teda k vlkovi a jeho ochrane. Je legitímne a z odborného hľadiska silne podložené, že celoročná ochrana vlka na Slovensku je nevyhnutná a dôležitá. V zápase o ochranu vlka je však dôležitá nielen politika, ale aj argumentácia. Na Slovensku sa stalo zvykom argumentovať nekorektným a populistickým spôsobom. Treba zdôrazniť, že nekorektnú a neodbornú argumentáciu môžeme vidieť na oboch stranách barikády. Populistická, nekorektná a neodborná argumentácia vlkovi nepomôže, ale mu len uškodí, pretože dáva do ruky zbraň oponentovi, ktorý ju bez váhania použije. V diskusiách som sa stretol s takýmto názorom, citujem: "Mňa dosť mrzí, že tí ktorým ide o to isté (ochrana vlka a iných zvierat) medzi sebou vedú potýčky. Ja ako nestranný a neznalý problematiky neviem posúdiť kde je pravda." Na to som odpovedal: Ttreba rozlišovať potýčky a uvádzanie informácií do súladu so skutočnosťou. Takí ochranári, ktorí verejnosť zámerne zavádzajú vlkovi viac uškodia, ako pomôžu. Je to kontraproduktívne jednanie sledujúce vlastné záujmy, nie záujmy vlkov. Uvádzanie argumentácie do súladu so skutočnosťou nie je potýčka, ale snaha vyradiť nekorektné argumenty a vlkom tak pomôcť.
Pozrime sa teda na príklady nekorektnej argumentácie. V článku na portáli Euractiv z 10.novembra 2023, Päť dôvodov, prečo (ne) loviť Agrorezort vysvetlil, prečo odporučil kvóty na 60 vlkov dostáva ako oponent priestor Juraj Lukáč, náčelník LZ VLK. Mnohé z jeho argumentov sú správne a dá sa s nimi súhlasiť, ale niektoré sú úplne mimo realitu a nie sú podložené zdrojmi, môžeme sa teda domnievať, že ide len o dojem Juraja Lukáča a nie vedecky podložený názor. Napríklad, citujem:
"Agrorezort tvrdí, že populácia vlka je z pohľadu početnosti aj veľkosti areálu výskytu v priaznivom stave. Navrhovaná výška lovu by preto podľa neho nemala mať negatívny vplyv na jej vývoj. Lukáč ale nesúhlasí. Aj keď počet vlkov presahuje kritický stav, DNA analýzy podľa neho ukazujú, že takzvaná efektívna veľkosť populácie je nízka. Kritická má byť aj ich genetická rozmanitosť. „Na Slovensku máme tri geneticky odlišné populácie vlka: karpatskú, nížinnú a východnú. Karpatská populácia je na pokraji vyhynutia a môže ju zničiť akýkoľvek minimálny odstrel. Na Slovensko sa v tom prípade dostane nížinný druh vlka, čo nie je žiadúce,“ oponuje s tým, že o tom v pracovnej skupine nebola reč."
Zdroj Lukáčovho tvrdenia nepoznáme a patrilo by sa, keby ho uviedol. Žiadny vedecký zdroj, ani taký, ktorý uvádza Lukáč na FB netvrdí to, čo je vyznačené nižšie červenou farbou. O karpatskej a nížinnej populácii vlka na Slovensku som už počul, ale terminus-technicus "východná populácia vlka na Slovensku" odborníci nepoužívajú. Nesprávna terminológia nie je až taký problém. Problémom je vymyslené tvrdenie, že citujem: "Karpatská populácia je na pokraji vyhynutia a môže ju zničiť akýkoľvek minimálny odstrel. Na Slovensko sa v tom prípade dostane nížinný druh vlka, čo nie je žiadúce.“
Aká je realita? V časopise Diversity and Distributions, ktorý predstavuje prestížne periodikum zamerané na biogeografiu a ochranu prírody, vyšiel v januári 2018 článok popisujúci populačnú štruktúru vlka dravého v Západných Karpatoch. Aj napriek tomu, že v Karpatoch žije najväčšia populácia vlka dravého v Európe, do roku 2018 chýbali podrobnejšie genetické údaje z tejto oblasti. Karpatskí vlci sa geneticky i stavbou tela líšia od iných európskych populácií vlka, napr. sú nositeľmi vetvy mitochondriálnej DNA, ktorá bola typická pre už vyhynuté robustné vlky z dôb ľadových. Sú charakterizované väčšou lebkou a podľa publikovaných vedeckých prác v potrave preferujú jeleniu zver. Výskum ukázal, že genetická architektúra karpatskej populácie je silne ovplyvňovaná takzvaným efektom hrdla fľaše. Prejavilo sa to drastickým znížením hustoty populácie na začiatku a v polovici dvadsiateho storočia spôsobeným veľkým prenasledovaním zo strany človeka (lov, odchyt do pascí, vyrušovanie, trávenie strychnínom). V tomto období prežívali vlci len na východe Slovenska a v lokalitách vo vysokých pohoriach. Genetická analýza zistila, že na Slovensku sa vyskytujú aj jedince vlka z takzvanej nížinnej populácie, ktorá v súčasnosti aj vďaka celoročnej ochrane expanduje a na niektorých lokalitách sa kríži s karpatskou populáciou.
V priestore strednej Európy sa vyskytuje niekoľko rôznych vlčích populácií. Na severe Poľska je to Baltická populácia, na západe Poľska, v strednom Poľsku a v Nemecku sa vyskytuje Stredoeurópska populácia, ktorá sa zvykne nazývať aj Nížinná populácia, v Karpatoch, teda aj na Slovensku prevláda Karpatská populácia, na juhu Európy Dinársko-Balkánska populácia a v Rakúskych Alpách Taliansko-alpská populácia. Na východe Ukrajiny je Pontická populácia vlkov, ktorú zrejme Lukáč nazval východnou populáciou, ale jej prítomnosť sa na Slovensku nezistila. V rámci európskej nížiny bol pozorovaný dominantný podiel haploskupiny 1. Dva haplotypy, W1 a W2, boli dominantné na väčšine územia. V Karpatoch prevládala haploskupina 2. Boli zistené dva úzko súvisiace varianty, W6 a W14. Rozsahy oboch haplotypov sa prekrývali, ale distribúcia haplotypu W6 bola posunutá viac na severovýchod. Jedince nesúce haploskupinu 1 boli zistené v dvoch relatívne malých, izolovaných enklávach v Západných Karpatoch. Haplotyp W1 bol zistený v blízkosti Slovenského raja u troch jedincov ulovených v rokoch 2014 – 2015 (červené symboly na obrázku v rámci Slovenska). Haplotyp W2 bol identifikovaný v 15 prípadoch na Orave v rokoch 2011 – 2014 a v jednom prípade v Beskydách (oranžová na obrázku v Karpatoch). Z toho jasne vyplýva, že na Slovensku prevláda Karpatská populácia vlka, jedinci z Pontickej, teda východnej populácie neboli identifikovaní a z nížinnej populácie bolo zistených v rámci výskumu len zopár jedincov v izolovaných enklávach. Takže minimálny podiel nížinnej populácie. 
Môžeme teda konštatovať, že tvrdenie Juraja Lukáča vyššie nie je pravdivé. Karpatská populácia vlka na Slovensku nie je ohrozená vyhynutím a určite ju nemôže zničiť minimálny odstrel, ako tvrdí Lukáč. Tým pádom sa na Slovensko určite nedostane nížinná populácia vlkov z poľských nížin. Je to vymyslený konštrukt.
Aby som len nekritizoval, s nasledovným argumentom Juraja Lukáča, ktoré spomína článok na Euractiv je možné súhlasiť: Odstrelom 60 vlkov sa nezmenšia škody na chovoch, ale naopak. „Je to dané biológiou života svorky, ktorá keď príde o vedúci pár, je menej efektívna v love a musí loviť aj hospodárske zvieratá, aby prežila."
Euractiv: "Prečo sa chce agrorezort teraz vrátiť k lovu? A prečo práve 60 vlkov? Odvoláva sa na Program starostlivosti o vlka dravého, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody. Podľa neho sa pri určovaní kvóty prihliada napríklad na výsledky monitoringu vlka, škody na hospodárskych zvieratách za ostatné dve sezóny či návrhy odborníkov z poľovných oblastí.Na základe monitoringu, ktoré sa podľa agrorezortu robilo pomocou matematicko-štatistických modelov, dospel k výške lovu na úrovni štvrtiny čistého ročného prírastku. Juraj Lukáč ale tvrdí, že ministerstvo postup predpísaný v programe starostlivosti nedodržalo. Monitoring bol podľa neho obmedzený na malé územie s nedostatočným množstvom dát, ktoré boli štatisticky zle spracované. „Matematicko-štatistické modely by neprešli v prvom ročníku ľubovoľnej univerzity, nielen spôsobom použitých metód, ale ani prevedením,“ hovorí."
Tu treba poznamenať, že Program starostlivosti o vlka dravého nevypracovala Štátna ochrana prírody, tá bola len jeho garantom, samotný dokument vypracoval kolektív autorov z rôznych inštitúcií a medzi autormi bol aj Juraj Lukáč. Ministerstvo chce strieľať vlkov na základe dokumentu, ktorého spoluautorom je aj Lukáč. Na tento dokument sa odvoláva štátny tajomník MŽP Filip Kuffa: "Chápete, my teraz vytiahneme zo šuplíka tie Programy starostlivosti a tam bol konsenzus. Lesníci, poľovníci, ochranári, mimovládne organizácie, ministerstvá, oni sa stretli a dohodli."....... Problém je v tom, že tam boli len dvaja ľudia, ktorí nereprezentovali ani zďaleka všetky mimovládky. Taká dohoda, že sa vlci budú strieľať na základe kvót medzi mimovládkami neexistovala. Štátny tajomník Filip Kuffa v relácii Analýzy 24 povedal, že je na čase oprášiť programy starostlivosti o veľké šelmy a na základe nich začať s plánovaným lovom vlkov a medveďov na Slovensku. Program starostlivosti o vlka dravého bol vypracovaný tak, aby vyhovoval poľovníkom, na jeho tvorbe sa zúčastnili okrem ďalších autorov aj Juraj Lukáč, náčelník LZ VLK a Robin Rigg, ktorí spoluautorstvom tento Program legitimizovali a dali poľovníkom do ruky argument: Však to schválili aj mimovládky.
Vlk by mal byť celoročne chránený z viacerých dôvodov, ale nie z toho dôvodu, ako uvádza Lukáč, že údajne nížinná populácia vlkov pri regulovanom love vlkov vytlačí Karpatskú populáciu a tá zanikne. Ing. Vladimír Antal, citujem: "V Karpatoch je aj dnes zrejmá určitá genetická izolácia jednotlivých oblastí. Vlci z východnej časti Slovenska vykazujú určitú podobnosť napríklad s rumunskou populáciou a predstavujú pôvodný typ vlka. Táto populácia však v súčasnosti môže byť negatívne ovplyvňovaná zmenami v krajine (výrub pôvodných a starých lesov). Analýzy fragmentácie krajiny ukázali, že tzv. priechodnosť krajiny pre veľké cicavce je na Slovensku lepšia ako napr. v Českej republike alebo v Nemecku, čo koreluje aj s pomerne veľkým výskytom veľkých šeliem na Slovensku oproti uvedeným krajinám. Aj napriek uvedenej skutočnosti sú populácie vlka na strednom a západnom Slovensku čiastočne oddelené vplyvom izolácie jednotlivých pohorí. Tento efekt je zosilnený líniovými stavbami v zaľudnených údoliach. Charakteristický je vplyv diaľnice D1, pričom sa tento trend izolácie populácií vlka bude výstavbou ďalších rýchlostných komunikácií stupňovať aj s negatívnymi dopadmi, ako je napr. zvýšená mortalita, inbreeding a podobne. V prípade, že spoločnosť bude požadovať relatívne dobrý stav divočiny oproti západným krajinám aj do budúcnosti a pre ďalšie generácie, je potrebné výstavbu dopravnej infraštruktúry plánovať premyslene, v spolupráci s odborníkmi na základe vedeckých a praktických skúseností z etológie veľkých cicavcov. Výsledkom by malo byť zaraďovanie technických objektov zachovávajúcich priechodnosť krajiny, ako sú napríklad ekodukty, estakády a tunely." Tu treba ešte doplniť ohrozenie vlkov nelegálnym lovom, teda pytliactvom v poslednej dobe aj s použitím prístrojov na nočné videnie a ohrozenie výpadkom jedného zo zdrojov potravy vlkov - diviakov. Diviaci postupne rapídne ubúdajú od východu na západ, zabíja ich africký mor diviakov - AMO a zvýšený odstrel diviakov v súvislosti s AMO.
Zdroj genetickej analýzy a obrázka: Wolves at the crossroad: Fission–fusion range biogeography in the Western Carpathians and Central Europe,Pavel Hulva, Barbora Černá Bolfíková, Vendula Woznicová, Milena Jindřichová, Markéta Benešová, Robert W. Mysłajek, Sabina Nowak, Maciej Szewczyk, Natalia Niedźwiecka, Published 21. November 2017
Ing. Emil Grobauer, 16.november 2023