Keďže sa objavujú rôzne populistické informácie o tom, aký je v súčasnosti "skvelý" stav ochrany vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku, dovolím si vysloviť svoj názor na tento problém. Najprv malá exkurzia do histórie ochrany vlka. Na priloženom obrázku je znázornený vývoj lovu vlka dravého na Slovensku od roku 1968. Červenými šípkami sú znázornené body, kedy sa stav ochrany vlka nejakým spôsobom zmenil. Do roku 1975 vlk dravý chránený nebol, dokonca sa vyplácala odmena za jeho ulovenie a používali sa nehumánne spôsoby lovu, ako je trávenie, chytanie do želiez alebo vyberanie mláďat z brlohu. Vďaka aktivite Jozefa Voskára o ktorom som už na týchto stránkach napísal článok sa nakoniec v roku 1975 dosiahla čiastočná ochrana vlka. Po zavedení čiastočnej ochrany vlka začala vlčia populácia rásť a začal sa rozširovať aj jej areál smerom na západ a juh, o čom vypovedá aj nárast počtu ulovených vlkov. Vlk sa smel loviť od 16.septembra do konca februára. Slovensko podpísalo Bernskú konvenciu v roku 1997, ale vyrokovalo si výnimku, ktorá umožňuje regulovaný lov vlka na Slovensku. Od roku 1995 do roku 1999 platila na Slovensku celoročná ochrana vlka, ale poľovníci ju nedodržiavali, pretože zákon o poľovníctve nebol zosúladený so zákonom o ochrane prírody. V grafe vidíme 4 roky trvajúci pokles úlovkov vlkov. Od 1.júla 1999 nastal opäť návrat ku čiastočnej ochrane vlka a doba lovu sa stanovila od 1.novembra do 15.januára. Od roku 2000 tak v grafe vidíme opätovný nárast počtu ulovených vlkov. Pred rokom 2010 sa vlci mohli loviť v neobmedzených množstvách, po roku 2010 boli zavedené kvóty na lov vlka. Stanovené kvóty sa však prekračovali a preto sa v roku 2013 sprísnili pravidlá na lov vlka. Ulovený vlk sa musel nechať na mieste ulovenia a na miesto sa musel dostaviť pracovník Štátnej ochrany prírody za účelom evidencie, kontroly a odobratia vzoriek. Zakázal sa lov vlkov na spoločných poľovačkách. Po roku 2013 došlo aj k rozšíreniu celoročnej ochrany vlka v prihraničných územiach s Poľskom a na územiach NATURA 2000, kde je predmetom ochrany vlk.
Po sprísnení opatrení v sezóne 2013/2014 nastal výrazný pokles počtu oficiálne ulovených vlkov zo 150 na 27 a v ďalších sezónach na 56, 43 a 48, čo je v priemere pokles na cca 44 nahlásených úlovkov ročne. Predtým sa nahlásilo v priemere za 4 roky 146 vlkov ročne. Došlo teda k poklesu nahlásených úlovkov cca o 102 kusov ročne. Niektorí mimovládni ochranári to označujú za veľký úspech a dôsledok opatrení, ktoré sa prijali v roku 2013.
Pozrime sa však na vec z iného uhla pohľadu. Počet oficiálne nahlásených úlovkov nie je rovný počtu skutočne usmrtených vlkov z jednoduchého dôvodu. Pytliactvo bolo pred sprísnením opatrení a je aj po sprísnení opatrení. Opatrenia sa sprísnili okrem iného aj preto, lebo časť ulovených vlkov nahlásených do štatistiky bola v skutočnosti ulovená nelegálne, to znamená mimo povolenej doby lovu a títo vlci sa podvodným spôsobom legalizovali, aby sa strelec mohol pochváliť trofejou pred kolegami, na výstavách a pod. bez rizika, že bude obvinený z pytliactva. V oficiálnej štatistike boli teda aj upytliačení vlci. Otázka je koľko? Na to odpoveď nepoznáme. Po sprísnení pravidiel lovu v roku 2013 takáto legalizácia už možná prakticky nebola a preto sú v štatistike takmer výlučne vlci ulovení v súlade so zákonom. Zrazu teda štatistiku opustili vlci upytliačení a aj preto nastal výrazný pokles počtu oficiálne nahlásených úlovkov. Ak čisto hypoteticky pripustíme, že zo 146 vlkov ročne ulovených pred rokom 2013 bolo 50% legalizovaných (upytliačených) vychádza nám, že iba 73 vlkov bolo ulovených legálne. Skutočný pokles úlovkov vplyvom sprísnenia opatrení v roku 2013 teda bude 73 - 44 = 29 ak predpokladáme, že sa vplyv pytliactva nezmenil. Sprísnené opatrenia teda zachránili život iba 29-tim vlkom ročne a nie 102 vlkom, ako tvrdia niektorí ľudia z nevládneho sektora. Takéto tvrdenia sú však značne populistické, lebo neberú do úvahy vyššie menované skutočnosti.
Samozrejme, že skutočný počet upytliačených vlkov nepoznáme a o tomto sa môžeme baviť iba čisto v hypotetickej rovine. Namiesto 50% si do vzorca môžete dosadiť aj iné percentá. Vplyv pytliactva vlkov, legálneho lovu, chorôb, zranení a úhynov spôsobených dopravnými prostriedkami, či inými príčinami na populáciu vlkov nemôžeme skúmať z oficiálnej štatistiky úlovkov. Zvlášť vtedy nie, ak sa pravidlá a podmienky lovu výrazne zmenili. Tento vplyv na populáciu vlkov treba skúmať priamo v teréne. Iba terénny monitoring, mapovanie a výskum nám môže priniesť relevantné výsledky o tom, ako účinné resp. neúčinné sú prijaté opatrenia. Najúčinnejším opatrením pre zachovanie životaschopnej populácie vlkov je celoročná ochrana vlkov na celom území Slovenska. Celoročná ochrana vlkov podľa viacerých zahraničných štúdií nevedie k rastu pytliactva vlkov.