V našej spoločnosti sa rozmáha prevracanie pojmov. Čierne sa vydáva za biele, lož sa vydáva za pravdu. A nie je to len parketa politikov. Totiž časté tvrdenia poľovníkov, že "my ochraňujeme vlkov" sú rovnako demagógiou a prevracaním pojmov. Nezmysel. Zabíjanie vlkov nemôžeme ani pri najlepšej vôli považovať za ochranu. Je to podobné, ako keby niekto tvrdil, že je vegetarián a hneď potom by si dal vyprážaný rezeň. Časté je tiež tvrdenie, že poľovníci sa zaslúžili o čiastočnú ochranu vlka v roku 1975. Nie je to pravda. Za ulovenie vlka sa vyplácala odmena, ktorá stúpla až na 2000 Kčs (o toto sa zaslúžili poľovníci) a v roku 1973 ju znížili na 500 Kčs. To viedlo k tomu, že stavy vlkov poklesli až tak, že štátna ochrana prírody presadila v roku 1975 čiastočnú ochranu vlka. O čiastočnú ochranu vlka sa postarali v roku 1975 zoólogovia zo štátnej ochrany prírody, menovite najviac RNDr. Jozef Voskár. Taká je pravda. Keby nebolo ich, vlk by bol na Slovensku vyhubený. Po roku 1975 sa stavy vlka začali zvyšovať, zakázalo sa trávenie vlkov a chytanie do želiez. Neskôr sa zrušila odmena vyplácaná za ulovenie vlka. Hell píše iba o zavedení čiastočnej ochrany vlka od r. 1975, ale nepíše celú pravdu, že kto sa o to zavedenie pričinil. Neboli to poľovníci. O význame vlka v ekosystémoch začal prvý písať RNDr. Jozef Voskár a ten má najväčšiu zásluhu na presadení čiastočnej ochrany vlka v roku 1975. Systematickejším výskumom vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku sa začalo na prelome 60.–70. rokov minulého storočia, súčasne s poklesom jeho populácie až na kritickú hodnotu. Výskum RNDr. Voskára prebiehal na celom areáli vtedajšieho výskytu vlka. Jeho práca bola zameraná na zistenie početnosti, hustoty, a neskôr aj potravnej ekológie, štruktúry, reprodukčnej dynamiky a veľkosti lovných teritórií. Vlk ako predátor poľovnej zveri bol považovaný za konkurenta poľovného hospodárenia a boli a sú tendencie nadhodnocovať jeho početnosť, s následným zvýšeným tlakom na jeho odlov. Aj v súvislosti s týmto javom bola väčšina prác zameraná na jeho potravnú ekológiu, prvou z takýchto prác bola práca Brtek, Ľ., Voskár, J., Potravná ekológia vlka v podmienkach slovenských Karpát, Biológia, Bratislava, 1987. Poľovníci síce píšu, že prehodnotenie významu vlka sa odrazilo v koncepčných poľovníckych materiáloch, ale bolo to práve pod tlakom výskumov a aktivít zoólogov zo štátnej ochrany prírody a prác zoólogov vo svete, ako sú A.Murie, David Mech, L.Boitani, H.Okarma a ďalší. Nebolo to dobrovoľne. Aby som bol ale spravodlivý, nechcem a nebudem hádzať poľovníkov do jedného vreca. Poznám aj takých, čo vlka skutočne chránia. Sú to tí, čo sa dobrovoľne zriekli lovu vlka puškou a lovia ho už len fotoaparátom.
Viac tu.