Dnešným dňom sa vlci stávajú chráneným druhom. Nepochybne veľký úspech a ochrancovia vlkov majú čo oslavovať. Treba sa však pristaviť pri jednej dôležitej otázke: Prečo to trvalo tak dlho? Aktivisti z LZ VLK si odpoveď na túto otázku riadne zjednodušili, keď značne propagandisticky píšu, citujem: "Vyše 30 rokov kontinuálneho úsilia premeneného do postupnej zmeny verejnej mienky, legislatívnych zmien a obmedzení lovu, i vzrastajúceho záujmu verejnosti o život vlkov čakalo už len na vhodnú príležitosť." Tou vhodnou príležitosťou bola zmena politickej situácie, s čím sa dá súhlasiť, ale stále to neobjasňuje otázku, prečo to trvalo tak dlho?
Áno, dá sa vyhovoriť na zlých ujov poľovníkov, dá sa vyhovoriť na zlú politickú situáciu, ale stále visí vo vzduchu otázka, prečo to trvalo až 30 rokov, keď v Poľsku dosiahli ochranári celoročnú ochranu vlkov na celom území už v roku 1998, teda o 23 rokov skôr, ako u nás na Slovensku. Otázku teda môžeme položiť aj inak: Kto 23 rokov sypal piesok do súkolia a brzdil proces celoročnej ochrany vlkov na Slovensku?
Niektorí tvrdia, že na vine je výnimka, ktorú si poľovníci vydupali pri prístupových rokovaniach Slovenska do EÚ. Táto výnimka umožňovala lov vlkov. Rovnakú výnimku si však vyrokovalo aj Poľsko, navyše, výnimka sa môže, ale nemusí využívať. Poľsko malo teda presne rovnaké štartovacie podmienky, ako Slovensko a túto výnimku od roku 1998 nevyužíva. Presadili to poľskí ochrancovia vlkov. Sú teda poľskí ochranári vlkov schopnejší, ako tí naši? Je toto ten problém? Nemyslím si to. Problém nie je ani v Bruseli a vo výnimke.
Hlavný problém, prečo presadenie úplnej a celoročnej ochrany vlka na Slovensku trvalo tak dlho bol a je v tom, že proti sebe stáli dve rôzne koncepcie ochrany vlka na Slovensku.
Jedna koncepcia vychádzala z toho, že poľovníkom treba ponechať možnosť lovu vlkov za prísne regulovaných podmienok, aby bola kontrola nad tým, koľko vlkov sa uloví a aby sa tiež potláčalo pytliactvo na vlkov. Táto kompromisná koncepcia, za ktorou okrem niektorých poľovníkov stáli aj niektorí ochranári sa presadila a trvalo 23 rokov, kým padla. Druhá koncepcia, ktorá nepripúšťala žiadne kompromisy a ktorá sa postupne presadila od roku 2016, teda za posledných 5 rokov požadovala striktnú celoročnú ochranu vlka na celom území Slovenska. Táto koncepcia momentálne zvíťazila, čo však vôbec neznamená, že je to pevné a trvalé víťazstvo. Existuje totiž množstvo záujmových skupín, ktoré sa po zmene politickej situácie v budúcnosti budú snažiť tento stav zvrátiť a nastoliť staré poriadky. Kritici, teda zástancovia kompromisov tvrdia, že nebudeme mať prehľad o love vlkov a že vzrastie pytliactvo na vlkov. O raste pytliactva na vlkov po zavedení ich striktnej celoročnej ochrany sa však dá úspešne pochybovať, máme príklady zo zahraničia, že to tak nie je.
Emil Grobauer
Prešov, 1.jún 2021
