Ochrana prírody a ideológia.
Jan Keller: "Tie zvyšky environmentalistov, ktorí stále prežívajú v zabudnutí tu a tam v našej krajine, sa pravdepodobne nikdy nebudú pýtať samých seba, prečo má dnes environmentálne hnutie o toľko horšiu povesť, ako malo na prelome rokov 1980 a 1990. Nedá sa to vysvetliť len kampaňami, ktoré sú proti nim vedené. ... Keďže tí hore stále rozmýšľajú rovnako, obávam sa, že pokles autority environmentálnych hnutí na nulu je do značnej miery spôsobený nekompetentnosťou týchto hnutí. Antiglobalizačné hnutie nebolo schopné u nás vzniknúť, čím si ušetrilo podobný prepad ako hnutie environmentálne."
A teraz späť na Slovensko. Zdá sa, že aj na Slovensku environmentálne hnutie upadá z podobných dôvodov, ako v Českej republike. Veľa však záleží od politiky a politikov. To, či bude vlk naďalej chránený závisí od toho, kto sa dostane k moci v tomto štáte, preto či chceme alebo nechceme, ochrana vlkov, či ochrana prírody všeobecne veľmi úzko súvisí s politikou a ideológiou. Niektorí začnú prskať, že táto stránka má byť o inom, ale nech sa páči, máte právo aj prskať, ale nie určovať, o čom budem písať. Či sa to niekomu páči alebo nie, ochrana prírody a politika idú ruka v ruke. Vidíme to pri striedaní politických garnitúr. Ak sa zmení vláda a parlament, dochádza k upratovaniu toho, čo sa urobilo v predošlej vláde a parlamente a kormidlo sa natáča celkom iným smerom. Sme svedkami toho, ako SNS a Taraba idú postupne likvidovať to, čo sa v ochrane prírody dosiahlo. Problém je teda výmena vládnucej garnitúry.
Prečo sa súčasná koalícia dostala k moci a inštalovala na post ministra životného prostredia Tarabu? Odpoveď je jednoduchá: lebo súčasná opozícia nedokázala voľby vyhrať. Logicky prichádza ďalšia otázka: prečo súčasná opozícia nedokázala vyhrať voľby? Odpoveď: lebo väčšina voličov sa s ich programom a hlavne s ich novou ideológiou nestotožnila. Nasleduje otázka, prečo sa voliči väčšinovo nestotožnili s politikou a ideológiou súčasnej opozície? Odpoveď je opäť jednoduchá, pretože takúto politiku a ideológiu väčšina spoločnosti odmieta. Opozícia by tak mala prejsť sebareflexiou, otázka znie, či je toho schopná, alebo či je ochotná sebareflexiu uskutočniť. Sebareflexiou by však malo prejsť aj ekologické hnutie na Slovensku. Čo by malo byť predmetom sebareflexie? Mali by sa zohľadniť požiadavky a názory väčšiny obyvateľov Slovenska a to hlavne postoj k riešeniu vojny na Ukrajine - občania odmietajú väčšinovo militarizmus, teda riešenie konfliktov silou. Druhá vec je prehodnotiť či vzdať sa ideológie s ktorou do volieb prišla najsilnejšia opozičná strana PS. Tu som skeptický. PS sa nevzdá svojej ideológie, pretože tá tvorí základ ich fungovania. Tá ideológia rozdeľuje spoločnosť a v rozdelenej spoločnosti lovia politici PS svojich voličov. No, nie je to iba pracovná metóda PS, takto pracujú aj niektoré ďalšie politické subjekty. PS so svojou súčasnou politikou naviazanou na spomínanú ideológiu jednoducho nemá šancu budúce voľby vyhrať, ak sa od základu nezmení. A PS sa nezmení, pôjde si ďalej svoju líniu, takže jedinou nádejou, ako by sa mohla opozícia dostať k moci je založiť novú politickú stranu, ktorá by sa zriekla kultúrnych vojen, militarizmu, adoptovala by si ochranu prírody a začala by vnímať očakávania väčšiny občanov Slovenska.
O akú ideológiu progresívcov ide, to rozoberám v nasledovnom texte: Svojho času kritici novej ideológie, ktorá nesie všakovaké názvy, napríklad progresivizmus prispievali do časopisu Sedmá generace spoločne s ochranármi z Hnutí DUHA. Mám na mysli sociológa a ekológa Jana Kellera a napríklad Josefu Volfovú, ktorá v hnutí Duha pracuje ako koordinátorka rysích hliadok od roku 2011. V roku 1993 a 1995 vydalo Hnutí DUHA a Přátelé Země ČR knihu Jana Kellera Až na dno blahobytu, ktorú mám vo svojej knižnici. Nebudem analyzovať názory Hnutí Duha na politiku, ani zdroje ich inšpirácie, neprináleží mi to, tomu sa venovali podrobne autori z Masarykovej univerzity v Brne, viac k tejto téme nájdete v zdroji na konci článku, z ktorého ma zaujala táto pasáž:
Citujem: "Jan Keller je zásadný pre 15 z 46 členov Hnutí DUHA ... zaujímavá je tiež skutočnosť, že čím sú ľudia, ktorí v Hnutí DUHA pôsobia mladší, tým menej sú inšpirovaní Janom Kellerom a Erazimom Kohákom", koniec citátu.
Na Slovensku sa časť ochranárskych kruhov začala vo veľkom bratať s ideológiou a podporuje politiku a politikov, ktorí túto ideológiu presadzujú. Tú politiku a ideológiu, ktorú Jan Keller kritizuje a nazýva neomarxizmom.
Citujem: „Ak by prišiel skutočný diktátor, progresivisti by boli bezradní, chýbalo by im pre neho označenie,“ tvrdí český sociológ a bývalý politik Jan Keller. V rokoch 2014 až 2019 bol europoslancom vo frakcii Socialistov za stranu ČSSD. V rozhovore pre Štandard okrem iného opisuje svoje prekvapenie dlhoročného environmentalistu, ako sa odrazu a nedôveryhodne zjavilo v Bruseli nadšenie pre zelené témy."
Slniečkárstvo, Liberálna demokracia, Inkluzívny kapitalizmus, Progresivizmus, Nová ideológia, Liberálny fašizmus, Neliberálny liberalizmus, Kultúra rušenia - Cancel culture, Wokeism, Kaviareň - v našich končinách nazývaná aj Bratislavská kaviareň a ďalšie pomenovania o ktorých som doteraz ani netušil. To všetko má jedného spoločného menovateľa a ním je nová ideológia Západu, ktorá by sa dala stručne nazvať ako Západný totalitarizmus. Sociológ a ekológ Jan Keller to nazýva neomarxizmus.
Citujem: "Nenechajte sa pomýliť. V celej histórii existovalo mnoho ideológií a ideologických učení, ktoré viedli k vytvoreniu brutálnych despotizmov. To je akási súčasť histórie. Takéto ideológie prichádzajú a odchádzajú. A koniec koncov, z dejín kresťanstva vieme, že hranica medzi vznešeným duchovným hnutím a zvráteným terorom môže byť veľmi úzka. Neomarxizmus je však iná záležitosť. Kdekoľvek neomarxizmus získava vplyv, spája sa s útokom na možnosť viesť normálny život. Imaginárne globálne problémy ospravedlňujú ničenie krajiny po celom svete, ničenie prirodzenej rovnováhy, vymieranie druhov a ničenie všetkej hospodárskej činnosti. Začína to priemyslom, nasleduje energetika a doprava, ale nakoniec to príde na domácnosti a boj o každé polená (nevedeli ste, že kúrením v peci ohrozujete planétu?) a každého tajne pestovaného králika. Zároveň dochádza k likvidácii národov a domorodých etník. To je to, čo sa kedysi nazývalo genocídou a pre ktoré sa teraz používajú vznešené slová ako "multikulturalizmus" alebo "kultúrne obohatenie". A zároveň útočí na pohlavie. Primitívny feminizmus sa vyvinul do monštruózneho fanatizmu, ktorý nie je o rovnosti, ale o kastrácii a ktorý ohrozuje ľudskú schopnosť spájať sa a reprodukovať. Okrem toho existujú obvyklé totalitné praktiky, ako je cenzúra a likvidácia tých, ktorí sú nepohodlní. A, samozrejme, útoky na vedu, technológiu, biológiu, matematiku a štatistické metódy ako západné, biele a utláčateľské."
Téme sa venuje aj Jozef Jurík: "Polemika o názve súčasného západného totalitarizmu.Dynamicky sa vyvíjajúca politická korektnosť, presadzovanie LGBTQ+ agendy, otvorenosť imigrácii, neprimerané ustupovanie požiadavkám etnických a rasových menšín či stále častejšie umlčiavanie aj veľmi umiernených kritikov.To je stav, do ktorého sa za posledné roky dostal Západ a tieto trendy sú dokonca stále ešte len na vzostupe a nevedno, kde a kedy sa zastavia či obrátia svoje smerovanie.Tieto trendy majú svoju ideológiu, ktorá má aktívnych obhajcov a aktérov. Na Slovensku najmä z prostredia Progresívneho Slovenska, ale presahy možno vidieť aj v klube SaS, Za ľudí, OĽaNO či Hlasu SD. Táto ideológia je, samozrejme, aj mnohými kritizovaná. " Koniec citátu.
Západnému totalitarizmu sa venuje aj sociológ a ekológ Jan Keller vo svojej knihe Hybridná politika.Citujem: "Vysvetľovanie hybridnej politiky zaberá asi tretinu Kellerovej knihy. Potom nasleduje vysvetlenie hlavných pojmov, s ktorými sa v diskusii stretávame – od rodu cez humanitárne vojny až po xenofóbiu. Tu je autor obzvlášť sarkastický a provokatívny. Kniha končí glosárom, kde ostravský sociológ ukazuje, ako narábať s rôznymi slovami. Niektoré sú navrhnuté tak, aby vytvorili falošný dojem, napríklad "spojenec" sa nikdy nevzťahuje na skutočných spojencov, ale na vzťah medzi impériom a podriadeným štátom, zatiaľ čo "demokratizácia" znamená podriadenie krajiny hybridnej zmesi neomarxizmu a neoliberalizmu. Iné majú zabrániť diskusii – napríklad falošné správy sa týkajú akýchkoľvek informácií, ktoré nevyhovujú v súčasnosti vládnucej skupine. A existujú aj iné kategórie slov. Liberalizmus bol kedysi o ľudskej slobode. Možnosť žiť vlastným spôsobom, presadzovať svoje vlastné názory, riadiť vlastné podnikanie, mať vlastnú dielňu, nakupovať a predávať podľa vlastného uváženia. Na jeho mieste dnes stojí neoliberalizmus, ktorý obhajuje usporiadanie, v ktorom je celý svet vlastne niekoľko mamutích organizácií a drvivá väčšina ľudí v pozícii nevoľníctva. To, čo bolo pôvodne obranou slobody, sa stalo obranou moci korporácií nútiť človeka robiť takmer čokoľvek. Konkurencieschopnosť sa začala chápať ako schopnosť potešiť malú skupinu majiteľov a manažérov spoločností a uložiť ešte horšie podmienky spoluobčanom. Neoliberalizmus je istým spôsobom opakom pôvodného liberalizmu."
Emil Grobauer, Prešov 15.júl 2024
Zdroje:
Recenze Hybridní politiky Jana Kellera - PhDr. Petr Hampl, Ph.D.
Binka_-_Environmentalni_organizace_v_CR__61-69.pdf (muni.cz)
_4_1.jpg)