K napísaniu tohto článku ma “inšpiroval” Alojz Kaššák, viceprezident Slovenskej poľovníckej komory svojim vyjadrením v televízii TA3 v diskusnej relácii Téma dňa
9.septembra 2020, od 39:10 minúty, citujem:
“Podľa zahraničných štúdií 60 až 70% kadáverov zlikvidujú krkavcovité vtáky, len 3% kadáverov zlikvidujú vlky, vlk sa skôr vyváľa v tom kadáveri, lebo ako predátor sa potrebuje naparfémovať iným pachom”
Týmto by som pána Kaššáka rád požiadal o zdroj tejto informácie, pretože podľa mojich znalostí zahraničné vedecké štúdie tvrdia všetko možné, len nie toto.
V prírode sa za milióny rokov vytvorila rovnováha, nič nevyjde nazmar. Tak, ako mŕtve drevo stromov sa postupne rozkladá pôsobením mnohých organizmov, nájde svoje využitie, poskytne dočasný domov živočíchom či rastlinám, hubám, podieľa sa na tvorbe pôdy či zadržiavaní vody v lese, tak ani telo uhynutého zvieraťa (kadáver) nevyjde nazmar a je aj po smrti zdrojom nového života. Mnohé živočíchy sa celoročne alebo v chladnom období roka spoliehajú na to, že sa budú živiť aspoň čiastočne telami uhynutých zvierat a bez tohto zdroja potravy by mnohé neprežili zimu, kedy je potravy nedostatok. Živočíchy, ktoré sa živia telami uhynutých zvierat nazývame zdochlinožravce, či mrchožrúti (scavengers). Typickými mrchožrútmi sú napríklad supi. Iné mäsožravce sa aspoň čiastočne živia zdochlinami, dokážu si však sami uloviť potravu. Napríklad v potrave líšok je až 40% hrabošov, ktoré si uloví, zdochliny tvoria 26% jej potravy a sú dôležité hlavne v zimnom období. Zo stavovcov sa na zdochlinách kŕmi mnoho druhov vtákov a tiež cicavcov. Vlk nie je typický mrchožrút, najčastejšie sa živí tým, čo uloví, ale ako potravný oportunista využije aj príležitosť skonzumovať zdochlinu kopytníka, ktorú neulovil sám, ale ju našiel.
Ako vzniká taká zdochlina? Najčastejšie sú to kopytníky ulovené vlkmi, či rysom. Vlci zväčša neskonzumujú 100% úlovku a tak zostane niečo aj pre mrchožrútov, ako sú krkavce, líšky, kuny, myšiaky, orly, sojky, psík medvedíkovitý a iné druhy stavovcov. Dokonca ani rys občas nepohrdne zdochlinou, hoci preferuje svoje vlastné úlovky. V záverečnom štádiu rozkladajú kadáver bezstavovce a baktérie. Ďalším zdrojom zdochlín sú zvieratá usmrtené poľovníkmi alebo pytliakmi, ktoré neboli dohľadané, zvieratá ktoré uhynuli na rôzne choroby alebo hlad, zvieratá usmrtené autami na cestách.
Podľa vedeckej štúdie (1), ktorá bola uskutočnená v Bielowežskom pralese v Poľsku v období 1997-2002 sa sledovalo 214 čerstvých jatočných tiel kopytníkov a zisťovalo sa, aké rôzne druhy stavovcov využívajú tieto jatočné telá na konzumáciu, ako rýchlo ju dokážu skonzumovať. Najviac sa vyskytovali kadávery jeleňov a diviakov, menej srncov a zubrov. Hlavnými dodávateľmi zdochlín boli predácia vlkmi a choroby/hlad. Ročná ponuka zdochlín bola pomerne konštantná, 89kg na 1 kilometer štvorcový, mrchožrúti skonzumovali 75kg na 1km štvorcový zdochlín kopytníkov. Zdochliny kopytníkov boli konzumované priemernou rýchlosťou 2,5kg za deň, úlovky veľkých predátorov mali najvyššiu rýchlosť konzumácie. Rýchlosť konzumácie kadáverov sa zvyšovala s postupujúcou zimou. Trvanie konzumácie zdochliny bolo veľmi premenlivé od 1 dňa do viac ako 3 mesiace. Zdochliny využívalo 36 druhov vtákov a cicavcov, najmä počas zimy. Najdôležitejšími mrchožrútmi z hľadiska frekvencie návštev kadáverov boli krkavec Corvus corax 52%, líška Vulpes vulpes 33%, psík medvedíkovitý Nyctereutes procyonoides (18%), sojka obyčajná Garrulus glandarius (18%), myšiak hôrny Bueto bueto (13%), vlk dravý Canis lupus (10%), kuna lesná Martes martes (9%), orliak morský Haliaeetus albicilla (9%), sviňa divá Sus scrofa (9%). Kŕdle krkavcov a vlci boli zodpovední za najrýchlejšiu konzumáciu zdochlín. Frekvencia návštev vlkov bola síce nízka, ale keď prišli rýchlo zdochlinu skonzumovali. Kŕdle krkavcov rýchlo konzumovali zdochliny lokalizované na otvorených plochách. Tam, kde bola zdochlina pod klenbou lesa, tam zvyčajne konzumoval len pár krkavcov, rýchlosť konzumácie bola nižšia.
Treba poznamenať, že pri štúdii sa pri vyhodnocovaní návštev zdochlín vlkmi brali do úvahy len tie zdochliny, ktoré neboli korisťou vlkov. Opakovaná návšteva vlkov pri vlastnej koristi sa nebrala do úvahy.
Iná štúdia (2) tiež z Belowežského pralesa kde sa monitorovalo 141 kadáverov kopytníkov v rokoch 1997-2002 zistila, že hlavnými mrchožrútmi z hľadiska frekvencie návštev zdochliny boli krkavec (zaznamenaný u 84% zdochlín), líška (83%), psík medvedíkovitý (50%), vlk (47%), sojka (47%), divá sviňa (42%), myšiak hôrny (40%), kuna lesná (34%), orliak morský (31%) a pes (13%). Vidíme oveľa vyššiu frekvenciu návštev vlkov, ako v predošlej štúdii. Súčasne treba poznamenať, že vlci dokázali skonzumovať zdochlinu oveľa rýchlejšie, ako iné zdochlinožravce, ktoré nedokážu zjesť počas jednej návštevy také veľké množstvo mäsa, ako vlci. Všetky druhy prednostne konzumovali telá kopytníkov počas chladného obdobia roka s výnimkou psíkov medvedíkovitých a vlkov. Vlci navštevovali zdochliny od konca zimy do polovice leta. Preferencie mrchožrútov sú ovplyvnené pôvodom zdochliny, umiestnenia tela a druhom kopytníkov. Krkavce a líšky uprednostňovali vlčie úlovky, podobne kuny lesné. Korisť rysa býva pred krkavcami dobre ukrytá a rys zvykne svoju korisť strážiť, čo je nebezpečné pre kuny a líšky. Diviaky sa orientujú na korisť predátorov a vyhýbajú za zdochlinám, ktorých pôvod je úhyn napríklad z dôvodu choroby. Psík medvedíkovitý sa orientuje na zdochliny iného pôvodu, ako je korisť predátorov. Umiestnenie zdochliny hrá dôležitú úlohu. Na otvorených priestranstvách navštevovali zdochliny hlavne myšiaky, orliaky morské a kŕdle krkavcov, pod klenbou lesa to boli často kuny, psík medvedíkovitý či jednotliví krkavci. Čas vyčerpania zásob jatočného tela je veľmi variabilný, pohybuje od jedného dňa v prípade mladého kopytníka uloveného vlkmi do viac ako 3 mesiace v prípade mŕtveho zubra. Niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k týmto rozdielom sú: počiatočná hmotnosť jatočného tela, príčina smrti (zabitie predátorom alebo iná príčina) a ročné obdobie. V priemere mrchožrúti skonzumujú 2,5kg denne, ale maximum bolo 68kg z jatočného tela zubra za jediný deň. Zdochliny zubrov sú mimoriadne atraktívne pre vlkov, ktorí ich opakovane navštevujú. Počas týchto návštev vlci postupne otvoria ďalšie časti zubra, ktoré sa stanú prístupnými pre menších mrchožrútov, najmä líšky a psíka medvedíkovitého. Krkavce sú experti na vyhľadávanie vlčej koristi. Polovicu z nich objavili na prvý deň a 75% do dvoch dní. Avšak medzi kŕdľami nedospelých krkavcov a dospelými pármi s vlastným územím došlo k zjavnej segregácii biotopov. Kadávery v lesnom prostredí pod klenbou stromov využívali dospelé páry krkavcov, zatiaľ čo kŕdle nedospelých krkavcov využívali kadávery v otvorenej krajine. Rýchlosť konzumácie v lesnom prostredí krkavcami bola tak podstatne nižšia. Iba v prípade dobre ukrytej koristi rysov sa môže stať, že ju krkavce nenájdu. V teplom období roka (počas rozmnožovania) sa na konzumácii kadáverov zúčastňovali krkavčie páry. Po zvyšok roka sa počet krkavcov zvýšil na 5 až 10 jedincov.
Záver: Tvrdenie pána Kaššáka je dosť pochybné, pretože neuviedol svoj zdroj. Vo svetle vedeckých pozorovaní, ktoré som uviedol vyššie je nereálne, aby krkavcovité vtáky skonzumovali 60 až 70% kadáverov a vlci len 3%, pokiaľ sa bavíme o kopytníkoch či o množstve skonzumovanej biomasy. Podľa štúdií vyššie bola frekvencia návštev kadáverov vlkmi 10% a v druhom prípade 47%. Vlci navyše pri jednej návšteve zdochliny skonzumujú podstatne viac mäsa, ako krkavce. Vlci sú teda významnými likvidátormi kadáverov kopytníkov, sprístupňujú väčšie zdochliny iným mrchožrútom, čím urýchľujú likvidáciu kadáverov kopytníkov. Vlci navyše likvidujú hlavne mladé a choré diviaky. Z lanštiakov či mladých diviačikov ktorých ulovia vlci sa spravidla nič nenájde, lebo všetko skonzumujú vlci, čo môže ovplyvňovať výsledky niektorých vedeckých štúdií, ktoré zisťujú početnosť vlčej koristi inou metódou, ako je genetický výskum trusu vlkov. Keďže krkavce sa špecializujú na vyhľadávanie vlčej koristi, môžeme smelo tvrdiť, že kadáver neskonzumujú celý, ale iba dojedajú zvyšky, ktoré zostali po vlkoch. Je teda nezmyslom tvrdiť, že krkavcovité vtáky zlikvidujú 60 až 70% kadáverov. Rovnako je nezmyslom tvrdiť, že vlci zlikvidujú iba 3% kadáverov. Jediné logické vysvetlenie tých čísel čo uviedol pán Kaššák (pokiaľ existuje taká zahraničná vedecká štúdia) je nasledovné: Pán Kaššák považuje všetky kadávery za rovnocenné. Jeden zrazený ježko na ceste je to isté, čo jeden jeleň usmrtený vlkmi, či jeden nedohľadaný jeleň zastrelený poľovníkom. Jeden mladý zajačik usmrtený pri strojovom kosení na lúke je to isté, čo jeden uhynutý diviak v lese. Z hľadiska počtu je to ekvivalent, ale z hľadiska biomasy (hmotnosti) je to neporovnateľné. Zlikvidovať zabitého zajačika na poli dokáže aj jeden krkavec, zlikvidovať zastreleného jeleňa v lese bez pomoci veľkých predátorov nedokáže ani kŕdeľ krkavcov. Nedokážu preniknúť cez hrubú kožu. Sám som raz monitoroval jelení kadáver za pomoci fotopasce niekoľko týždňov. Jeleňa usmrtila guľka a nebol dohľadaný. Prvé našli kadáver krkavce a vyďobali jeleňovi oči. Na viac nemali. Museli čakať niekoľko dní, keď jeleňa načal rys. Potom sa pri zdochline striedali líšky, jazvec, diviaky a rôzne druhy vtákov. Vlci zdochlinu nenašli, v tom čase boli v inej časti svojho teritória. Na likvidácii zdochliny z hľadiska množstva biomasy mal rozhodujúci podiel rys, líšky a diviaky. Krkavce pri likvidácii kadáverov veľkých kopytníkov z hľadiska množstva skonzumovanej biomasy plnia len sekundárnu funkciu, dojedajú zvyšky. Rozhodujúcu úlohu hrajú veľké šelmy, hlavne vlk a neskôr aj ostatné druhy mrchožrútov vymenované v mojom článku. Vlčia korisť nikdy nie je skonzumovaná vlkmi na 100%, stôl je tak prestretý aj pre krkavce a ostatné mrchožrúty.
V Prešove 15.septembra 2020, Emil Grobauer
Zdroje:
(1) Factors affecting carcass use by a guild of scavengers in European temperate woodland, N. Selva, B.Jedrzejewska, W. jedrzejewski and A. Wajrak
(2) The role of scavenging in the predator community od Bieloweža Forest, Nuria Selva
(3) Essays on Mammals od Bieloweža Forest, B. Jedrzejewska and J. M. Wójcik
