Naozaj sa necítim byť odborníkom na medvede. Toto rád prenechám iným. Veľa skúseností s medveďmi má napríklad Erik Baláž, Ivan Kňaze, ale aj poľovníci z Poľany, kde je medveďov požehnane. U nás na východe v pohoriach, ako je Čergov, Levočské vrchy či Slanské vrchy je medveďov ako šafranu a pravdu povediac žiadneho som tam nevidel. Zopár záberov medveďov mám z fotopascí a občas nájdem aj pobytové znaky medveďov, ako sú stopy v blate alebo v snehu. V tomto článku budem teda čerpať skôr z poznatkov iných, ale využijem aj pravidlá formálnej logiky na sformulovanie niektorých otázok. Zameriam sa hlavne na vzťah medveď verzus africký mor diviakov /AMO/.
Iste ste si všimli, že po zaradení vlka medzi chránené živočíchy, čo časť poľovníkov a hlavne ich vedenie vníma stále ako prehru, hoci je to v skutočnosti aj v záujme poľovníkov /vysvetlím neskôr/ sa začala masívna kampaň proti medveďom s cieľom vyradenia medveďa zo zoznamu chránených živočíchov a opätovného zavedenia ich lovu. Zrejme to má byť akási "kompenzácia" za vlka, ktorého už loviť možné nie je. Poľovníci sa len veľmi ťažko zmierujú so stratou svojich trofejových ambícií. Vlastniť trofej medveďa, rysa či vlka je stále znakom akejsi prestíže medzi poľovníkmi a sen mnohých poľovníkov.
V prípade vlkov sa chyba, ktorú si poľovníci len neradi priznajú /dlhoročný trofejový lov vlkov a prehliadanie problémov s pytliačením vlkov/ vypomstila poľovníkom dosť krutým spôsobom. Na územiach zasiahnutých africkým morom diviakov sa diviak nebude môcť dlhé roky loviť a budú zakázané aj spoločné poľovačky na inú zver. Skrátka pre poľovníkov úplná katastrofa. Africký mor diviakov už zasiahol takmer polovicu Slovenska a v pohoriach Slanské vrchy a Čergov došlo vplyvom tejto choroby k zdecimovaniu diviačej populácie. Úmrtnosť diviakov na AMO je 90 až 95%. V súvislosti so šírením AMO na Čergov sa niektorí FB diskutéri pýtajú, prečo vlk nezabránil šíreniu ochorenia? Nuž jednoducho preto, lebo je vlkov málo. Dlhé roky sa vlci lovili, ale aj pytliačili, čo muselo na populácii vlkov, ale aj na populácii ich koristi zanechať následky. Populácia vlkov bola dlhé roky poddimenzovaná strieľaním, následkom toho sa diviaci namnožili viac, ako by bolo prirodzené a tým vznikli ideálne podmienky pre šírenie chorôb v populácii diviakov. Kým v roku 1983 sa jarné kmeňové stavy diviakov na Slovensku udávali v počte 15 000 kusov, v roku 2013 to bolo už 41 000 kusov. Málo vlkov = veľa diviakov = ľahšie šírenie ochorenia AMO. A preto, keď sa v auguste 2019 prvý krát AMO objavil na Slovensku a začal sa postupne šíriť na sever a západ, vírus tu našiel ideálne podmienky, teda veľa diviakov a oslabenú populáciu vlkov - prirodzených predátorov diviakov.
Vráťme sa však k medveďom. Poľovníci sa opäť nedokážu poučiť z vlastných chýb v minulosti a snažia sa opäť presadiť trofejový lov medveďov používajúc pritom rôzne pseudoargumenty a využijúc aj nedávny prípad usmrtenia človeka medveďom. Jednou z posledných tlačových správ z 21.júla 2021 je tlačová správa Slovenskej poľovníckej komory s názvom: Medvede stratili plachosť, envirorezort to sám nezvládne. V tejto tlačovej správe sa hľadajú dôvody, prečo je nutné medveďa loviť a prečo to majú robiť poľovníci a nie zásahový tím štátnych ochranárov. V závere sa píše, citujem: "Inteligentní ľudia sa snažia problémy riešiť, geniálni sa snažia ich nerobiť. Je pritom jednoduché, požiadať ľudí, ktorí sa považujú za géniov, aby nerobili problémy. Aby radšej vrátili inteligentných ľudí za rokovací stôl, aby oprášili dohodnutý systém aktívneho manažmentu." Oprášenie dohodnutého systému aktívneho manažmentu neznamená nič iné, len sa vrátiť k starým praktikám, kedy bez účasti verejnosti minulá vláda upiekla takzvaný Program starostlivosti o medveďa hnedého, kde sa umožnuje lov medveďov na výnimky.
Pri všetkej úcte k tvorcom programov starostlivosti o veľké šelmy /vlka, medveďa a rysa/, tvorcovia týchto programov úplne zabudli na obrovský problém zvaný AMO. Až teraz na Ministerstve pôdohospodárstva zhrozene zisťujú, že polovicu Slovenska už mor zasiahol, že to bude mať obrovský dopad na ekonomiku, dopad aj na samotných poľovníkov a v konečnom dôsledku aj dopad na veľké šelmy. Populácia vlkov môže na kolaps diviačej populácie reagovať negatívne poklesom. Stratil sa totiž zrazu jeden z hlavných zdrojov ich potravy - diviaky. Vlci sú oportunisti a dokážu sa preorientovať na iný druh potravy, ale náhly pokles masy kopytníkov ich nevyhnutne negatívne zasiahne. Ako veľmi negatívne, to ukážu až výskumy vlčej populácie v nasledovnej dekáde. Ivan Kňaze, známy svojim priateľským vzťahom k poľovníkom vidí problematiku pomerne triezvo. Vo svojej knihe Do hôr za medveďom píše, citujem:
"Medveď bol odpradávna mäsožravec. Do 20. storočia však kvôli nadmernému lovu takmer vyhynul. Z rôznych príčin vyskytujúcich sa pri love sa znovu začal medveď loviť predovšetkým vnadením a aj keď je to z morálneho hľadiska neetické, poľovnícky zákon to povoľuje. Vnadenie medveďa využívajú aj niektorí fotografi, lebo sa tak ľahšie dostanú ku snímkam."
Podľa Ivana Kňazeho až 30% potravy medveďov tvorí mäso. Medveď sám dokáže živú zver uloviť málokedy, a tak sa spolieha na svoj vynikajúci čuch, lepší, ako majú vlci a dokáže aj z veľkej diaľky ucítiť zdochlinu, kadáver. Medveď je zdochlinožrútom, aj keď sa živí tiež rastlinnou a inou potravou.
Každý inteligentný človek /a nemusí to byť nutne génius/ pochopí jednu vec. Medvede môžu v areáli svojho výskytu významne pomôcť v boji s africkým morom diviakov. Načo sú nám drahé chladiace boxy a armáda poľovníkov? Toto riešenie už raz za ministerky Matečnej zlyhalo a uvažuje o ňom aj nový minister Samuel Vlčan. Veterinári jasne odkazujú, že v súčasnej situácii už znižovanie počtu diviakov veľmi nepomôže. Je na to príliš málo času a mor sa už veľmi rozšíril. Čas, kedy to malo zmysel sme už dávno prepásli, možno v roku 1998, kedy sa mala zaviesť celoročná ochrana vlkov podobne, ako v Poľsku. Dnes by diviaky neboli tak veľmi premnožené. Veterinári hovoria, že najdôležitejšie v súčasnej situácii je vyhľadávanie kadáverov diviakov a ich likvidácia. Kto je najväčší expert na vyhľadávanie kadáverov uhynutých zvierat, ak nie medveď hnedý so svojim geniálnym čuchom? To je dnes hlavný dôvod, prečo by poľovníci mali nechať medveďa na pokoji a nemali by sa snažiť o jeho trofejový lov. Likvidácia vlkov a tolerovanie pytliactva vlkov sa už poľovníkom kruto vypomstila, mali by sa konečne poučiť zo svojich vlastných chýb.
V Prešove 26.júl 2021, Emil Grobauer,
Foto credit: Pataky, Bučko, NLC, prezentácia Levoča 18.3.2018
