Medzinárodný deň rysa pripadá na 11.júna. Hoci hlavnou témou môjho monitoringu veľkých šeliem bol vždy vlk, rys sa vždy akosi "priplietol do cesty." Stretnúť rysa v prírode je oveľa ťažšie, ako stretnúť vlka, hoci ani to nie je jednoduché. Keďže medvede sa v pohoriach Čergov, Levočské vrchy, Branisko či Bachureň vyskytujú len veľmi sporadicky, medveď akosi prirodzene vypadol z okruhu veľkých šeliem, na ktoré sa sústreďujem. Stretnutí s rysmi a záberov rysov z fotopascí bolo za 12 rokov intenzívneho monitoringu veľkých šeliem vždy oveľa menej, ako podobných epizód s vlkmi. Rys totiž nežije vo svorkách ako vlk, je to samotárska mačkovitá šelma, ktorá je extrémne opatrná, aj keď má svoje zvyklosti, ktoré uľahčujú jej pozorovanie. Nedávno istý vysoko postavený poľovník Alojz položil otázku: Kto má zásluhu na tom že máme u nás rysa v uspokojivom počte?
Pán Alojz poľovníkov priamo nemenoval, nie je však ťažké domyslieť si, kam touto otázkou smeroval. Mali by sme dôjsť k záveru, že najväčšiu zásluhu majú na tom poľovníci, inak by túto otázku nekládol. Veľmi intenzívne bol rys a ďalšie veľké šelmy prenasledovaný v tereziánskych a jozefínskych dobách, keď začalo platiť nariadenie o "hubení veľkých šeliem poľovníkmi i poddanými". Patent cisára Jozefa II. z roku 1786 umožnil hubenie veľkých šeliem komukoľvek a podobné ustanovenie obsahoval krajinský poľovnícky zákon pre Česko (1866), Moravu (1912) a Sliezsko (1903) (Hell & Sládek, 1974). Preto niet divu, že na väčšine českého územia bol rys vyhubený už v priebehu 17. a 18. storočia, vďaka nadväznosti na karpatskú populáciu sa najdlhšie rys vyskytoval vo východnej časti Moravy a Sliezska, posledný rys boli zastrelený na začiatku 20. storočia v Beskydoch. Keď sa o 30 rokov neskôr rys vrátil na české územie, bol prenasledovaný pytliakmi a neskôr bol rys legálne lovený na začiatku 70. rokov. (Hošek, 1974; Kunc, 1996). Po opätovnom zákaze lovu sa populácia rysa vďaka karpatskej populácii začala obnovovať (Kunc, 1996). Obe obdobia obnovenia populácií rysa na Morave boli spojené s čiastočnou ochranou rysa na Slovensku v rokoch 1936-1955 a po roku 1975 a s rozširujúcim sa územím výskytu v najbližších niekoľkých desaťročiach (Hell & Slamečka, 1996).
Následkom prenasledovania rysov populácia rysa na Slovensku dosiahla minimum v 20. až 30. rokoch minulého storočia a tak rys celkom vymizol z mnohých oblastí Slovenska, kde sa predtým vyskytoval. Rys prežil len v nedostupných lesnatých pohoriach stredného Slovenska. Poľovníci a lesníci považovali totiž rysa za významného škodcu pri chove raticovej zveri, najmä srnčej, muflónej a kamzíčej zveri a aj chovatelia oviec požadovali vyhubenie rysa v obave o svoje stáda. K opätovnému nárastu rysej populácie došlo až v súvislosti so zavedením čiastočnej ochrany rysa v roku 1936. Od toho obdobia zaznamenávajú výskumníci výrazné cyklické zmeny v početnosti a areáli výskytu rysa na Slovensku. K zväčšeniu areálu výskytu rysa došlo počas 2.svetovej vojny a po nej. Rys sa vyskytoval vo väčšine pohorí stredného Slovenska, v Slovesnkých Beskydoch, Oravskej Magure, Spišskej Magure, Levočskýc vrchoch, Slovenskom Rudohorí a na Vihorlate. V roku 1955 zaznamenali výskyt rysa aj v ďalších pohoriach a to v Malej Fatre, Kremnických vrchoch, Čergove a v Ondavskej vrchovine. Na juhu sa objavil v Juhoslovenskom krase. V rokoch 1964-1968 zahŕňal areál výskytu rysa prakticky všetky pohoria na Slovensku okrem Malých Karpát, južnej časti Bielych Karpát, Považského Inovca, južnej časti Krupinskej planiny a Slanských vrchov. V rokoch 1972 až 1975 však došlo k zmenšeniu areálu výskytu rysa na Slovensku v Bielych Karpatoch, Moravsko-Sliezskych Beskydoch a časti Javorníkov. Početnosť rysa klesla v Štiavnických vrchoch, Krupinskej planine a pohorí Javorie. Súčasne sa areál výskytu rysa na východe Slovenska stal značne nesúvislým. Po roku 1980 nastali opäť výkyvy početnosti rysa na Slovensku aj areálu jeho rozšírenia. Čiastočná ochrana rysa na Slovensku teda nezaručovala dlhodobý priaznivý vývoj populácie rysa. Tú zabezpečila až celoročná ochrana rysa. Na Slovensku je rys celoročne chránený od roku 1999 (Ministerstvo životného prostredia), resp. 2001 (Ministerstvo Pôdohospodárstva) na základe zákona č. 543/2002 Zb. o ochrane prírody a krajiny, a podľa vyhlášky č. 24/2003 Zb. Ide o chráneného živočícha európskeho významu. Jeho spoločenská hodnota bola stanovená na 2655.51 EUR, v súčasnosti je spoločenská hodnota rysa ostrovida 10 000 EUR.
Rys bol v minulosti intenzívne prenasledovaný, čo viedlo takmer k jeho vyhubeniu na území Slovenska pred 100 rokmi. Čiastočnú ochranu rysa prvýkrát zaviedli v roku 1936, keď hrozilo, že rys vyhynie a rysie poľovnícke trofeje sa stanú minulosťou. Ochrana rysa však nebola celoročná, ako by si rys v takejto situácii plne zasluhoval, ale len čiastočná. Keď sa populácia rysa ako-tak pozviechala, poľovníci opäť prepli do iného módu a prostredníctvom politického vedenia KSS, kde bolo mnoho vysokých funkcionárov členmi poľovníckych spolkov zrušili v roku 1955 čiastočnú ochranu rysov. Samozrejme, že sa situácia s rysmi opäť začala zhoršovať a opäť horozilo, že rys na Slovensku vyhynie. Nepoučení minulosťou sa scenár zopakoval v roku 1975, čiže opäť len čiastočná ochrana rysa a lov bol povolený od 16.septembra so 28.februára. Snaha rysa loviť za každú cenu a nepripustiť jeho celoročnú ochranu viedla tiež k nesprávnej interpretácii zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, kedy sa v rokoch 1995 a 1996 spochybnil, podobne ako u vlka aj čas lovu rysa. Na to musela reagovať výhláška Ministerstva životného prostredia č. 93/1999 Z.z., ktorá vychádzala z medzinárodných dohovorov, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila. Táto vyhláška zaradila rysa medzi celoročne chránené živočíchy. Boj o celoročnú ochranu rysa sa tým však neskončil. Všeobecne záväzný predpis jedného rezortu lov rysov zakazoval, no predpis rovnakej právnej sily iného /poľovníckeho/ rezortu lov rysov povoľoval. Poľovníci sa nehodlali zmieriť s celoročnou ochranou rysa, chceli rysa loviť kvôli trofeji ďalej. Všetko musela naprávať až o dva roky vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, ktoré bolo dotlačené k vyriešeniu tohto problému vyhláškou č. 230/2001 Z.z. Po zavedení celoročnej ochrany rysa sa populácia rysa stabilizovala a dochádza k rozširovaniu areálu rysa ostrovida južným a juhozápadným smerom.
Rys ostrovid je jedinečnou súčasťou našej prírody a zaslúži si našu plnú pozornosť, náš obdiv a aj celoročnú ochranu. Od nenávisti k rysom a ich hubenia drastickými metódami, ako bolo trávenie a chytanie do želiez sa naša spoločnosť prepracovala k experimentom s čiastočnou ochranou rysa, ktoré však viedli len k čiastočnému zlepšeniu a neskôr zrušením čiastočnej ochrany sa situácia opäť destabilizovala a hrozil znovu zánik rysej populácie na Slovensku. Rys ostrovid si zaslúži našu stálu pozornosť, sme povinní sledovať vývoj jeho populácie, pretože antropogénny tlak na divočinu sústavne rastie. Či už je to budovanie diaľnic a iných líniových stavieb, ktoré bránia jeho migrácii, úhyny rysov na cestách, páchanie trestných činov pytliactva, intenzívny výrub lesov a ničenie biodiverzity. Rys je vzácnou súčasťou našej prírody, súčasťou posledných ostrovov biodiverzity a divočiny a preto si zasluhuje plným právom celoročnú ochranu. Slovensko môže byť hrdé, že sa nám tento kelnot našej prírody podarilo - aj keď s mnohými ťažkosťami - zachovať pre nás aj pre budúce generácie.
Emil Grobauer, 13.jún 2022
