V minulom článku Karpatské bukové pralesy som sa venoval staršej histórii pred rokom 2007, teraz sa budem venovať obdobiu 2017-2020. Toto obdobie bolo dôležité tým, že sa bojovalo o to, koľko hektárov bude mať jadrová zóna Karpatských bukových pralesov UNESCO. V období 2008-2012 vyvíjalo v súvislosti s ohrozením lokality UNESCO ťažbou dreva Lesoochranárske zoskupenie VLK pomerne intenzívnu činnosť.
V roku 2011 predložila Štátna ochrana prírody Krajskému úradu ŽP na schválenie návrhy piatich prírodných rezervácií – PR Vihorlatské pralesy, PR Nežabec, PR Borsukov vrch, PR Pramenisko Cirochy a PR Černiny. Schválením týchto návrhov by došlo k rozšíreniu bezzásahového územia na rozlohu uvedenú v nominačnom projekte, t.j. 5766 hektárov. Návrhy boli v roku 2013 Krajským úradom ŽP v Prešove vrátené Štátnej ochrane prírody na prepracovanie, ktorá už nepokračovala v úsilí o ich vyhlásenie.
V októbri 2012 VLK požiadal Výbor Svetového dedičstva UNESCO o zrušenie slovenskej časti lokality pre nemožnosť dodržania podmienok vyhlásenia tejto lokality za prírodné dedičstvo UNESCO. Tu je potrebné to okomentovať. Nie je to celkom korektný prístup, pretože je to deštruktívny prístup so snahou vytvoriť hrozbou zrušenia tlak na štátne orgány, aby konali. Konštuktívny prístup z rokov 2008-2012 zrejme zlyhal, preto LZ VLK zvolilo túto taktiku. Takýto prístup však nesie so sebou mnohé riziká - znepriatelenie táborov a riziko medzinárodnej blamáže, keby žiadosti bolo vyhovené.
Keďže zrušenie lokality nie je taká jednoduchá záležitosť, VLK požiadal v júni 2014 členov Výboru Svetového dedičstva UNESCO a Sekretariát Výboru o zaradenie lokality na zoznam ohrozených lokalít UNESCO, čo je prvý krok nutný k tomu aby lokalita mohla byť zrušená. To opäť nie je tvorivá, ale deštruktívna požiadavka s cieľom vystupňovať tlak na štátne orgány. Keďže sa toho veľa nezlepšilo, VLK žiadosť opakuje v marci 2017.
Tu sa už dostávame do obdobia, o ktorom chcem písať, teda 2017-2020. Udiali sa rôzne konferencie, zasadnutia a boli vydané vládne uznesenia. Vo februári 2018 zverejnenil Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky Záverečnú správu z kontroly Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, kde konštatuje, že nezrovnalosti v lokalite NP Poloniny pretrvávajú od podania nominačného projektu a vyhlásenia územia za lokalitu svetového dedičstva UNESCO v roku 2007. Veľa sa toho teda nezlepšilo, deštruktívny prístup nepriniesol riešenie a na základe správy o stave ochrany UNESCO lokality na Slovensku, ktorú predložilo MŽP SR Výboru Svetového dedičstva UNESCO a na základe Správy NKÚ, VLK požiadal v marci 2018 21 členov Výboru Svetového dedičstva UNESCO, aby pokračovali v procese vyňatia slovenskej časti UNESCO lokality zo Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Taktika LZ VLK sa teda nemení.
V období 2017-2020 však už do hry vstupuje nadácia AEVIS. V jej výročných správach sa dočítame o konštruktívnych aktivtách toto:
"Cieľom nášho projektu Vlčie hory je vytvorenie dlhodobo funkčnej a celospoločensky prijateľnej ochrany divokej prírody vo Východných Karpatoch. Chceme, aby v Európe vzniklo rozsiahle územie, v ktorom bude mať svoj životný priestor divoká príroda. Územie, v ktorom však ochrana prírody bude zároveň úzko prepojená s lokálnou ekonomikou a miestnymi obyvateľmi, pre ktorých ochrana nebude bariérou ale príležitosťou pre lepší život.V rámci tohto projektu sme sa počas roka 2017 aktívne zapájali do riešenia problému nedostatočnej ochrany slovenskej časti medzinárodnej UNESCO lokality Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Absolvovali sme viaceré stretnutia a rokovania na úrovni Vlády SR (so Splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre podporu najmenej rozvinutých okresov a členmi jeho expertného tímu), na úrovni ministerstiev (so zástupcami Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstva životného prostredia SR) a na úrovni UNESCO (s riaditeľkou Centra svetového dedičstva UNESCO Dr. Mechtild Rössler). Analyzovali a pripomienkovali sme návrhy uznesení vlády k danej problematike. V rámci pracovnej medzirezortnej skupiny sme sa aktívne zapojili do hľadania riešení požiadaviek Výboru svetového dedičstva UNESCO a vymedzenia návrhu hraníc UNESCO lokality. Presadzovali sme pritom dodržanie záväzkov pôvodnej nominácie, najmä čo sa týka zabezpečenia prísnej ochrany 5 766 ha v jadrovom území a dostatočne veľkej nárazníkovej zóny.Absolvovali sme via ceré pracovné stretnutia a rokovania na úrovni ministerstiev (so zástupcami Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstva životného prostredia SR) a na úrovni Národného parku Poloniny. Podieľali sme sa na príprave a tvorbe odborných stanovísk a pripomienok k návrhom úpravy hraníc z dielne Ministerstva životného prostredia a do ich presadzovania sme zapojili aj verejnosť v rámci predkladania hromadnej pripomienky k Návrhu úpravy hraníc Karpatských bukových pralesov UNESCO, ktorú podpísalo 1408 podporovateľov a o ktorej sme následne rokovali spolu s organizáciou WWF na pôde Ministerstva životného prostredia. Presadzovali sme pritom dodržiavanie záväzkov pôvodnej nominácie ako aj odporúčaní, ktoré boli jasne formulované v záverečnej správe spoločnej poradnej misie WHC/IUCN, ktorá sa uskutočnila v októbri 2018, najmä čo sa týka zabezpečenia prísnej ochrany 5766 ha v jadrovom území a dostatočne veľkej a funkčnej nárazníkovej zóny. Poskytovali sme v tejto veci aj konzultácie (okrem iného aj pre Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí a tiež pre viaceré médiá.) Aj vďaka našim snahám sa v roku 2019 podarilo dosiahnuť predloženie návrhu na úpravu hraníc tejto UNESCO lokality, ktorej jadrová zóna a striktná nárazníková zóna majú spolu výmeru 5980 ha, širšia nárazníková zóna nakoniec predstavuje územie s rozlohou až13 381 ha a aby sa manažment v širšej nárazníkovej zóne realizoval aj s ohľadom na odporúčania záverečnej správy spoločnej poradnej misie WHC/IUCN z októbra 2018."
13.9.2019 envirorezort predstavil hranice Karpatských bukových pralesov. V tomto návrhu bolo však v prísnej bezzásahovej zóne len 4450ha. LZ VLK k tomu vydáva stanovisko: "Ministerstvo životného prostredia prichádza s bezprecedentný návrhom, ktorý nemá vo svete obdobu. Navrhuje povoliť ťažbu dreva v Kyjovskom pralese, Stužici a na Morskom oku – najcennejších pralesových rezerváciách na Slovensku." Deštruktívna taktika LZ VLK začína prinášať prvé "ovocie" v podobe zavádzania, slovných a argumentačných prestreliek, ktoré k ničomu nevedú. Ministerstvo životného prostredia zostavilo rebríček hoaxov, ktoré sa šíria ohľadom Národnej prírodnej rezervácie Morské oko. LZ VLK hrá ping-pong svojimi protiargumentami, ale takáto hra nemôže k ničomu pozitívnemu viesť.
Po príprave projektu predložilo Ministerstvo životného prostredia do legislatívneho konania Návrh Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Vihorlatský prales. V rámci neho navrhuje zrušiť prísnu ochranu v časti jadrovej zóny Národnej prírodnej rezervácie Morské oko. 17.2.2020 sa malo skončiť medzirezotné pripomienkové konanie, LZ VLK preto pripravilo hromadnú pripomienku, ktorá vyzerala naozaj bombasticky, lebo ju podpísal rekordný počet občanov. V skutočnosti sa však touto hromadnou pripomienkou hralo len o necelých 21ha. Aj to je niečo, ale nie tak veľa, aby sa to nafúklo do obrovskej mediálnej bubliny. KDH Alojza Hlinu, spojenca náčelníka LZ VLK zrádza po voľbách spojenectvo týmto vyhlásením autora environmentálneho a lesníckeho programu KDH:
"Minister Budaj s mediálnym rachotom vykopol otvorené dvere. Prečo? Takmer 13 rokov trvalo prerokovávanie a prípravné práce pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR, lesníkov, vlastníkov pozemkov a množstva dotknutých inštitúcií a organizácií na projekte prírodnej rezervácie Vihorlatský prales (predtým časť CHKO Vihorlat) – územia v rámci Karpatských bukových pralesov zapísaných v Zozname UNESCO.
Týmto projektom sa vytvorí jedna z najväčších prírodných rezervácií na Slovensku a reálne sa násobne zvýši výmera pôvodného chráneného územia najmä v 4. a 5. stupni ochrany o 6,55 krát viac, čo je oproti pôvodnej výmere 329,9623 ha viac o + 1.830,58 hektárov Tým, ktorí projekt reálne dlhodobo pripravovali, žiaľ nepoďakoval nikto.
Summa summarum, z tých deklarovaných „akože zachránených“ cca 20 hektárov pozemkov (pozn.: <1%) tvorí 12,8 ha vodná plocha plus zbytok (rozvojové pozemky). Zaradenie vodnej plochy do 4. stupňa odporúčal aj komisár UNESCO, aby bolo možné zmeniť rybiu osádku, keďže momentálne tam dominuje nepôvodný jalec. Áno, každý jeden meter štvorcový je dôležitý, ale nezavádzajme!
Problematické pozemky, nešťastne označované ako rozvojové, lokalizované medzi brehom vodnej plochy a cestou od kaštielika po chatu UPJŠ, ktoré boli zaradené do 4. nižšieho stupňa, by ale podľa súčasnej legislatívy s istotou nemohli byť predmetom budúcej výstavby chát a hotelov! To nie je vec názoru, ale právnej jednoznačnosti."
Záverom: Každý zúčastnený na tomto procese má tú svoju pravdu, ktorú si bude obhajovať. Z pohľadu nezainteresovaného (čo je aj môj prípad) je vašak veľmi dôležité preštudovať si množstvo rôznych zdrojov a dívať sa na to z nadhľadu, aby sme si vytvorili čo najobjektívnejší obraz skutočnosti. Nestačí počúvať len názory jedného účastníka. Tak, ako bolo dôležité obdobie pred rokom 2007, bolo dôležité aj obdobie po roku 2007, zvlášť posledné 3 roky, kedy sa finišovalo a proces nie je stále ukončený. Z môjho pohľadu je určite prínosnejší a efektívnejší konštruktívny prístup, ako deštruktívny, ktorý vytvára spory a komplikuje riešenia. Búrať je rozhodne ľahšie, ako stavať. Poďakovať však treba všetkým, ktorí sa tohto procesu zúčastnili.
V Prešove 28.august 2020, Emil Grobauer
