Boj za zachovanie celoročnej ochrany vlka na Slovensku sa začal.V súčasnosti prebieha verejné pripomienkovanie k tomuto dokumentu: PI/2023/325 Predbežná informácia k návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Naša pripomienka už bola zverejnená na portáli SLOV-LEX a znie: Legislatívny proces - SLOV-LEX
RE: "Hlavným cieľom pripravovanej zmeny vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je zníženie škôd na hospodárskych zvieratách, ktoré sú spôsobované vlkom dravým. Tento cieľ bude naplnený tým, že dôjde k preradeniu vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov, a teda za prísne stanovených podmienok druhovej ochrany bude opätovne obnovený jeho lov na základe stanovovaných kvót, obdobne ako tomu bolo pred rokom 2021."
1. Nová štúdia však ukázala, že lov vlkov na Slovensku na základe kvót nemal vplyv na škody vlkmi spôsobené: "Hoci je lov vlka často prezentovaný ako nástroj na zníženie konfliktov na miestnej úrovni, v skutočnosti chovatelia oviec a hovädzieho dobytka z tohto kompromisného riešenia neprofitovali. Niektoré štúdie z iných krajín dokonca ukázali, že intenzívny lov vlkov môže mať kontraproduktívny účinok, pretože narúša sociálnu štruktúru svoriek a častejšie napáda hospodárske zvieratá zostávajúcimi členmi svorky," , píše sa vo vedeckej štúdii. Kvótovaným lovom vlkov teda MŽP SR nedosiahne cieľ, ktorý si stanovilo. Zdroj: The Society for Conservation Biology (wiley.com)
2. "Ministerstvo životného prostredia nerešpektuje vedecké fakty a informuje o návrhu zmeny vyhlášky ktorou navrhujú preradiť vlka medzi druhy s možnosťou lovu. Miesto toho aby podporili chovateľov hospodárskych zvierat a našli mechanizmus ktorý by významne pomohol v realizácii fungujúcich preventívnych opatrení tak smeruje spať k trofejovému lovu." píše na FB spoluautor vedeckej štúdie Martin Duľa: Facebook
3. Genetická štúdia k vlkovi dravému má byť hotová až začiatkom roku 2024, neexistujú teda relevantné podklady na zhodnotenie stavu populácie vlka dravého na Slovensku. Výsledky tzv. letného monitoringu reprodukčných párov vlka dravého a prírastku sú jednak nedostatočné, z mnohých oblastí chýbajú dáta a jednak vykazujú znaky nedôveryhodnosti a sú značne skreslené a neobjektívne. Ako príklad môžem uviesť údaje z jelenej oblasti Poľana J-XIV podľa údajov z Národného lesníckeho centra. Jelenia poľovná oblasť Poľana J-XIV má rozlohu asi 61 288 hektárov, čo predstavuje cca 613km2. Ako vieme, teritórium vlčej svorky môže mať od 150 do 200km2, ak je potravy dostatok, údaj sa blíži k spodnej hranici rozsahu. Podľa poľovníkov počet vlkov na Poľane v posledných dvadsiatich rokoch výrazne vzrástol. Na území s rozlohou cca 600km2 môžu žiť 4 svorky vlkov, ak uvažujeme spodný rozsah teritória svorky, teda 150km2. V auguste a v septembri 2023 sa v tejto oblasti takzvaným letným monitoringom, ktorý robili miestni poľovníci podarilo zistiť prírastok 44 jedincov. Inak povedané, tohto roku sa tam narodilo 44 vĺčat. A teraz počítajme spolu. Ak tam žijú 4 svorky vlkov, tak na 1 svorku pripadá 11 narodených vĺčat v tomto roku. Zjavný nezmysel, ktorý je v rozpore aj s ďalšími údajmi, kde sa uvádza, že najväčší počet vĺčat a to 8 sa zistil iba u jednej svorky na Slovensku. U štyroch svoriek sa zistil prírastok 7 vĺčat.
Z vyššie napísaného je zrejmé, že vyradenie vlka zo zoznamu chránených živočíchov a lov vlka na Slovensku na základe kvót nie je možné povoliť z dôvodu, že škody na hospodárskych zvieratách sa tým neznížia, ďalej z dôvodu, že v súčasnosti nepoznáme dobre stav populácie vlka na Slovensku a z dôvodu, že údaje o reprodukčnom správaní vlkov na Slovensku sú nedostatočné a skreslené. Lovom vlkov tak môžeme ohroziť populáciu vlka na Slovensku, zhoršiť konflikt človek-vlk, ako aj zhoršiť konflikt v rámci spoločnosti a dostať sa tiež do konfliktu s Európskymi predpismi, za čo hrozia sankcie, pretože v rámci Európskej únie (EÚ), ktorej členom je aj Slovenská republika je vlk dravý uvedený ako prioritný druh podľa právnych predpisov o ochrane smernice EÚ o biotopoch (smernica Rady 92/43/EHS). Ďalej je potrebné prepracovať program starostlivosti o vlka dravého tak, aby jeho vypracovanie bolo transparentné, rešpektujúce záujmy všetkých zainteresovaných záujmových skupín vo vyváženom pomere a aby bolo možné tento dokument verejne pripomienkovať. Program musí ďalej zohľadňovať a rešpektovať všetky najnovšie zistenia vedeckého výskumu vlkov na Slovensku.
Ing. Emil Grobauer, 27.november 2023
Autor sa zaoberá terénnym amatérskym sledovaním vlkov vyše 20 rokov, posledných 14 rokov intenzívnejšie aj s prispením údajov z fotopascí.